Prvý dojem z Pohody bol ako vlani – všade naokolo takmer nekonečný priestor, pokosené trávniky a horizont hôr na východe i západe. Keď som rozmýšľala, prečo sa tu ľuďom tak páči, napadlo mi, že tu človek celé dva dni zažíva niečo, čo je v „normálnom svete“ už vzácne: skoro žiadne automobily (až na občasnú prepravu účinkujúcich, sanitiek a pod.), široké možnosti zábavy, príjemná spoločnosť pozitívne naladených ľudí, pekné prostredie... Nikto sa nikam neponáhľa, ľudia sú k sebe milí, tolerantní, vychutnávajú si pocit slobody, naplno prežívajú dary leta.

Info-stánok CEA a mini bio-obchod

Kým vlani som si Pohodu užívala len ako návštevníčka, tento rok sme sa rozhodli predstaviť aktivity Centra environmentálnych aktivít v oblasti podpory ekologického poľnohospodárstva. Spolu s ďalšími environmentálnymi a inými neziskovkami sme vytvorili (info)stánkovo-stanové mestečko priamo v srdci areálu Pohody a snáď aspoň troškou prispeli k pridanej hodnote festivalu v podobe inšpirácie k zdravšiemu, udržateľnému a láskavejšiemu žitiu. Prezentovali sme výstavu fotografií „BIO-NEBIO: Ktoré si vyberieš?“ a bližšie k stánku lákali ľudí plným pultom bio-dobrôtok.

Mnohým koláčiky z celozrnnej špaldovej múky plnené slivkovým lekvárom, makom, orechami, višňami a jablkami zachutili až tak, že sa v priebehu dňa aj niekoľkokrát vrátili s výrokom: „Keď ony sú strašne dobré, tak sa rýchlo míňajú...“

Ku koláčikom sme ponúkali bio ovocné mušty, čaj a kávu zo spravodlivého obchodu. Teplé nápoje ocenili Pohoďáci najmä v sobotu ráno, keď sme boli v areáli vraj jediní, čo už mali otvorené (normálny režim na Pohode je ísť spať ráno o piatej a vstávať okolo obeda). My sme však „frčali“ už od skorých ranných hodín, pretože čerstvé pečivo sme museli do areálu doviesť najneskôr do 7. hodiny ráno – potom už sa zásobovacie autá do areálu nedostali.

Taký človek v stánku musí byť pripravený uspokojiť rôzne želania :-). Ako sa v piatok blížila polnoc, pribúdali spoločensky unavené „týpky“, ktoré na nás upierali „sklené oči“ a prosili o niečo, čo by ich postavilo na nohy. Pár mladíkov nám malo za zlé, že nemáme bio pálenku (až na druhý deň mi došlo, prečo sa jej tak dožadovali - tvrdý alkohol sa totiž na Pohode vôbec nepredával).



Najlepší bol však zážitok s ďalšími mlaďasmi v náladičke, ktorým veľmi zachutil jablčný mušt v domnení, že pijú ovocné víno.

A tak si prikupovali ďalšie a ďalšie poháriky a pochvaľovali si, že aké výborné a lacné víno...

A my sme ich nechali v tom, a s radosťou hasili ich smäd :-).

Tri vrcholy „mojej“ Pohody

V stánku nás našťastie bolo viac a tak sa občas zadarilo aj vyraziť za programom, ktorý sme si starostlivo predom vybrali. V mojom prípade to bol v piatok koncert fenomenálneho Hradišťanu s primášom a umeleckým vedúcim - Jiřím Pavlicou. Neviem, ako popísať silu tejto hudby – spočíva asi v kombinácii viacerých faktorov: výborní muzikanti, prelínanie rôznych hudobných žánrov, kvalitné, premýšľavé texty a excelentné, oduševnené prevedenie. Z hudby Hradišťan jednoducho tryská niečo krásne, očisťujúce, čo pohne človekom – chvíľu sa srdce smeje a chvíľu slzičky tlačia do očí...

Od sobotňajšieho rána som sa tešila na spevácky workshop Idy Kelarovej. Opäť veľká osobnosť, nielen spevácka, ktorú obdivujem a veľmi si vážim. A s ňou, jej kapelou a jej profesionálnym zborom amatérskych spevákov Apsora sme mali možnosť zaspievať si štyri krásne rómske piesne a dokonca vystúpiť aj na pódiu (kto sa na to cítil). Do rúk sme dostali texty piesní, pani Kelarová predspevovala a my sme spievali a tancovali ako o život, až sme rozhúpali drevenú podlahu „tanečného domu“. Pani Ida nás povzbudzovala, aby sme spievali naplno, aby sme si to užili, že nejde o slová, ale o radosť.

„Otvor svoje hrdlo, otvor svoje srdce, ničoho sa neboj, a spievaj“
... hovorieval otec pani Kelarovej, keď bola ešte malá. Dnes je presvedčená o tom, že každý vie spievať. Založila školu „Medzinárodná škola pre ľudský hlas“, pre všetkých, ktorí hľadajú svoj vnútorný hlas. „Jej unikátne workshopy sú praktickým výsledkom jej naivnej snahy zmeniť svet, v ktorom žijeme. Realizovať svoju osobnú utópiu, nasledovať dieťa v sebe, nerezignovať na svoj detský sen. Kiež by viac ľudí malo takúto naivitu a vytrvalosť... A možno by svet naivných ľudí bol oveľa inšpiratívnejší, ako svet ľudí, ktorí sa stávajú cynickými, lebo rezignovali na svoju vieru“
... uzatvára svoje osobné vyznanie Ide Kelarovej Viliam Dočolomanský, bývalý lektor tejto školy.

Tretím vrcholom „mojej“ Pohody bolo diskusné fórum pod hlavičkou „Týždeň naživo“ so Štefanom Hríbom a Jurajom Kušnierikom. Diskutovali Daniel Pastirčák, Stanislav Štepka a J. Haľko na tému: Načo je nám náboženstvo. Bolo to veľmi, veľmi zaujímavé. Prekvapilo ma plné hľadisko divákov. Ťažko interpretovať slová s hlbokým významom na vážnu tému, akou je náboženstvo, duchovné hľadanie, život s Bohom, zážitok „byť poznaný Bohom“, odovzdať sa Bohu a nechať sa ním tvoriť... Zmysel náboženstva videli diskutujúci predovšetkým v tom, že dáva človeku šancu stať sa ozaj slobodným pre život v pravde a láske. „Skutočný človek nevzniká pod šablónou vonkajších noriem, utvára sa slobodnými krokmi od egocentrizmu k láske. Je to skrytá cesta .. videná a poznaná iba Bohom - nemateriálnym všetkýmprenikajúcim svetlom jeho Vedomia. Ten, kto kráča touto skrytou cestou, žije pre Boha, usiluje sa stále hlbšie zjednocovať s božou podstatou, s jeho vôľou lásky..“
... vysvetľuje charizmatický Daniel Pastirčák v článku Kresťanské hodnoty, právo, ekonomika a politika.

Ďakujem

Z Pohody som si odniesla – okrem hudobných zážitkov – predovšetkým krásny pocit v srdci, že medzi nami žije veľa skvelých, nadšených ľudí, ktorí nielen svojimi myšlienkami, ale aj každodenným životom inšpirujú pre krajší svet. Svet môže byť plný lásky, ak ho taký budeme chcieť mať! A na Pohode bolo takých ľudí hojne!

Poďakovanie patrí úplne všetkým, ktorí sa zaslúžili o vysokú úroveň a dobrú organizáciu festivalu Pohoda. Veľký kus práce odviedli kolegovia z organizácie „Priatelia Zeme – SPZ“ smerom k zelenšej a čistejšej Pohode. Vďaka všadeprítomným vlajočkám, osobnému nasadeniu a pomoci desiatok dobrovoľníkov pri čistení plôch a dotrieďovaní obsahu odpadových nádob, motivovali účastníkov festivalu nielen k odhodeniu použitých plastových pohárikov do toho „správneho“ vreca určeného na separáciu, ale aj pokiaľ ide o zodpovednejšie nakladanie s druhotnými surovinami ako takými.

Na záver by som chcela poďakovať „duši“ a hlavnému organizátorovi festivalu - Michalovi Kaščákovi, ktorý dokazuje, ako jeden človek s krásnou myšlienkou a obrovským nasadením môže urobiť ohromne veľa pre krajší svet!

Už sa teším na 11. ročník Pohody. Krajšie, ako to povedal 20-ročný Miro z Košíc, to vyjadriť neviem: „Pohoda sú dva dni fantastickej zábavy a rok nekonečného čakania“
... v článku Na Pohode najviac zažiarili Bez ladu a skladu.

Ahoj na Pohode o rok!

A prosím, napíšte aj ďalší, čo ste boli na Pohode, ako sa vám páčila.

• Priatelia Zeme sa postarali o prvý ročník zelenej Pohody ( www.spz.sk )
• Diváci Pohody sú elitní ( regionalnenoviny.sk )
• Povinností člověka je na sobě pracovat do posledního dechu života – rozhovor s Jiřím Pavlicou ( www.hradistan.cz )
• Jiří Pavlica hledá krásu v ruznosti ( www.hradistan.cz )
• Ida Kelarová životopis ( www.kelarova.com )
• Úvod ku kurzom ( www.kelarova.com )
• Gypsy Celebration ( www.kelarova.com )
• Do tejto vojny radšej neťahajme Boha (rozhovor s Danielom Pastirčákom) ( www.granosalis.cz )