BIO spotrebiteľ

Krátka, ale úžasná história CSA
Community supported agriculture

03.04.2004 00:00
CSA poznajú po celom svete. Korene moderných CSA by sme mohli objaviť v predmestiach Tokia v polovici 60-tych rokov, kde sa vytvorili združenia farmárov a spotrebiteľov - tzv. teiki - aby sa zabezpečil spoľahlivý zdroj bezpečných a cenovo prijateľných potravín. Na farme Ohira v mestskej štvrti Setagaya v Tokiu, sa jeden farmár vrátil k organickému pestovaniu v roku 1965, keď bolo jeho zdravie ohrozené chemikáliami, ktoré používal. Toto znamenalo návrat k pracovne náročnému spôsobu minulých generácií, čo nie je výhodné, ak musíte bojovať s konkurenciou na konvenčnom trhu. Potom, ako niektorí z jeho susedov zistili skutočnú hodnotu jeho produktov, rozhodli sa vytvoriť systém, ktorý garantoval odbyt pre Ohira farmu, aby sa mohla sústrediť na organické pestovanie. Ohira farma, jedna z najúspešnejších CSA programov, existuje dodnes, spája 14 farmárov a slúži 400 rodinám. A približne v tom čase aj skupina 200 žien v domácnosti si založila teiki a nakupovala mlieko vo veľkom. Za posledných 30 rokov sa táto asociácia rozšírila a dnes zoskupuje 200 000 členov.

Priame obchodovanie sa udomácnilo v Európe v roku 1968, keď bol v západnom Nemecku založený prvý CSA Traugerom Grothom, ktorý sa neskôr podieľal na uvádzaní CSA v USA. Toto CSA bolo unikátne vďaka zdroju finančných prostriedkov. Zatiaľ čo banky a úverové inštitúcie v celom industrializovanom svete prijímali politiku, ktorá privilegovala obrovské a environmentálne škodlivé operácie, tento CSA bol založený bankou, ktorej cieľom bolo podporovať farmárov. Farma Traugera Grotha ustanovila spojitosť medzi bio-dynamickým spôsobom farmárčenia a CSA, ktoré sú dnes rozšírené v Európe a USA.

V roku 1978 bola založená farma pri Ženeve vo Švajčiarsku, kde 550 ľudí zaplatilo 500 USD za týždenné dodávky produktov. Úspech tejto farmy podporil vznik nových, vrátane jednej farmy v Zürichu, ktorá zásobovala 600 rodín mliekom a 400 rodín zeleninou. Američan Jan Vandertuin sa spolupodieľal na tomto projekte a preniesol tento model do USA. Vandertuin pomáhal založiť prvé CSA v USA v Južnom Egremonte v Massachusetss pod menom Apple Orchard Project v roku 1985. Zo severovýchodu sa tento nápad rýchlo šíril po celých USA a rôzne verzie CSA sa začali objavovať simultánne v 90-tych rokoch. V 1994 sa odhadovalo, že CSA zabezpečovali jedlo pre 80 000 ľudí.

Anglicko tiež zažilo rast CSA spoločne s pomalým, ale stálym rastom LETSystémov. Podľa Pôdnej asociácie Anglicka, sa do ich projektu Spájanie farmárov so spotrebiteľmi zapojilo 80 fariem. Na mnohé z týchto CSA členovia prispievajú manuálnou prácou viac ako peniazmi.

CSA dnes

Dnes CSA slúži ako dáždnik, ktorý zastrešuje mnoho rôznorodých iniciatív. Napríklad na východe USA, mnohé CSA predstavujú ozajstné partnerstvo medzi farmármi a členmi, kde práca, úspech a strata sú zdieľané spoločne. Spotrebitelia berú na seba väčšinu rizika, keď zaplatia farmárovi dopredu. Vo východných štátoch CSA vznikali ako trhový koncept, kde predplatitelia sú len jedným z mnohých článkov, medzi ktorými sú aj trhy a predaj do veľkoobchodov.





Hodnotenie: 60%, 3 hlasy Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Ing. Ján Šlinskýekologický pestovateľ zeleniny a propagátor systému AGROKRUH.

Súvisiace články


Diskusia: Krátka, ale úžasná história ...

    kultúra a CSA

    nechápem kultúru ako dobrú a zlú ale ako rozdielnu. CSA je krásna myšliena, ale nie je blízka kultúre Slovenského vidieka. A zmeniť kultúru je ťažke - ešte pred nedávnom sa za pokusy o zmenu kultúry upalovalo pre kacírstvo.
    CSA je určitou formou spolku v ktorom sa predpokladá určitá neformálna zodpovednosť.
    Slováci tradične nemajú radi spolky a to predovšedkým spolky zo záväzkami (alebo ak chcete zo zodpovednosťou)
    Na Slovensku, ale aj v niektorých priľahlých štátoch takmer neexistujú odbytové a spracovateľské spolky. Pokiaľ sú tak majú často politický charakter odtrhnutý od praxe. V zahraničí bežne existujú spoločné bitúnky, tržnice, zvodové miesta, výroba syrov, lisovne vína podobne. U nás chce mať zásadne každý svoje.
    Dokonca máme na to príslovie : "spolky - čertove volky"
    Keď o tom uvažujem ťažknú mi ruky od beznádeje. Pokiaľ som o tomto probláme hovoril často som počul, že za to môže kolektivizácia, ale skutočnosti má tento problém staršie kultúrne korene.

    Ja osobne vidím cestu k trvalo udržateľnému rozvoju vidieka v hľadaní ciest k sebe. Je to prinajmenšom rovnako dôležité ako boj o pod pory a dotácie.
      Reagovať
     
    0
     
    0



Pridať názor na článok





BIO magazín



Najčítanejšie v rubrike



Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií