Tam, kde trasa jarného ťahu (1) križuje frekventované cesty (2), hynie množstvo ropúch pod kolesami automobilov (4).

Niektoré štáty (napríklad Nemecko a Rakúsko) v čase ťahu ropúch zastavujú, obmedzujú alebo spomaľujú na týchto úsekoch premávku. Trasy ťahu ropúch sú dlhodobo stále, takže ich možno brať do úvahy už pri projektovaní a stavbe cesty. V mieste ťahu potom stačí vybudovať relatívne nízku bariéru, ktorú ropuchy neprelezú a ktorá ich prinúti zmeniť smer postupu pozdĺž bariéry až k tunelu pod vozovkou. Cez tento tunel potom ropuchy bez problémov prejdú na druhú stranu. Po skončení párenia a kladenia vajíčok sa rovnako môžu vrátiť späť.

V prípade, ak na ceste nie je vybudované takéto technické zabezpečenie, môžeme veľa ropúch zachrániť tak, že ich pochytáme a napr. vo vedre bezpečne prenesieme na druhú stranu.

Pre uľahčenie ich odchytu si môžeme zhotoviť jednoduché chytacie zariadenie, ktoré zostrojíme z platovej fólie (6) pripevnenej na kolíkoch zatlčených do zeme (odporúčame obojstranné umiestnenie kolíkov). Dĺžku plastového pásu volíme podľa predpokladanej migračnej šírky žiab. Na konci tohto fóliového pásu vytvoríme spätné „krídla“, pred ktoré zakopeme do zeme vedrá (7) a to až po ich okraj. Tiahnúce ropuchy (5) narazia na túto bariéru a postupujú popri nej, až kým nepadnú do niektorého vedra. Potom ich prenesieme cez vozovku a vypustíme na slobodu.

Takúto pascu je potrebné minimálne 2 až 3 krát denne kontrolovať, aby ropuchy vo vedrách neboli dlho stresované prípadne neuhynuli. Ak sa tejto veľmi užitočnej aktivite chcete venovať pravidelne, je dobré spracovávať štatistiku odchytených a prenesených ropúch, ktorá nám umožní sledovať vývoj jej populácie.