Ďalšie u nás používané členenie vnútrozemských mokradí je podľa spôsobu ich zásobovania vodou na tri základné systémy: močiarny, riečny a jazerný. V prípade riečneho a jazerného systému sú mokrade priamo ovplyvňované hladinou vody v rieke alebo jazere. Do mokradí močiarneho systému sa voda dostáva povrchovým alebo podpovrchovým prítokom, vyvieraním podzemnej vody na povrch, počas záplav alebo priamo zrážkami:

Močiarny systém mokradí nehraničí s hlbokovodným prostredím. Tvoria ho najrozsiahlejšie mokrade vo všetkých formáciách. Vegetácia má väčšinovú pokryvnosť (viac ako 50 %). Musí spĺňať vyššie uvedené tri základné podmienky na zaradenie medzi mokrade.

Močiarny systém mokradí

---

Riečny systém mokradí sa nachádza pri vodných tokoch, kde je prítomné aj hlbokovodné prostredie. To znamená, že hĺbka rieky je aspoň v niektorých častiach viac ako 2 m pri priemernej hladine. Mokrade menších tokov, ktoré nespĺňajú túto podmienku, zaraďujeme do močiarneho systému. Od podobných mokradí močiarneho systému sa odlišujú hlavne narušovaním vodnou eróziou a lepšími svetelnými podmienkami.

Riečny systém mokradí

---

Jazerný systém mokradí musí spĺňať tie isté podmienky ako predchádzajúci. Rozdiel medzi nimi je v prúdení resp. stagnácii vody. Tieto mokrade vznikajú okolo hlbších jazier, rybníkov a vodných nádrží, ktorých hĺbka presahuje 2 m. Od podobných močiarnych mokradí sa líšia svetelnými podmienkami a tým, že pobrežná zóna je ovplyvnená vlnením vodnej hladiny.

Jazerný systém mokradí

---

---

Článok vyšiel v rámci seriálu Mokradné ekosystémy.