Sú to breziny slatinného charakteru. Vo vyššie položených kotlinách severného Slovenska sa často vyskytujú breziny s brezou plstnatou (Betula pubescens) na okraji vrchovísk alebo prechodných rašelinísk. Borovica lesná (Pinus sylvestris) sa vyskytuje iba v obmedzenom počte. Len zriedkavo môže byť hojnejšie zastúpená, a to v suchších častiach vrchovísk.

Významným druhom slatinných brezín s brezou previsnutou je bezkolenec trsťovníkovitý (Molinia arundinacea), ktorého názov hovorí o tom, že na steble nenájdeme (okrem najspodnejšieho) žiadne kolienka. Okrem toho tu nachádzame niektoré druhy slatinných lúk - nízku krovitú vŕbu, ktorej listy pripomínajú rozmarín - vŕbu rozmarínolistú (Salix rozmarinifolia) a oman vŕbolistý (Inula salicita)s kvetmi ako slniečka. Častý je aj výskyt papraďorastov, napríklad vzácneho papradníka močiarneho (Thelypteris thelypteroides).

V brezine s brezou plstnatou môžeme nájsť páperník pošvatý (Eriophorum vaginatum), kľukvu močiarnu (Oxycoccus palustris), teda druhy prechodných a vrchoviskových rašelinísk, a vachtu trojlistú (Menyanthes trifoliata).

Rašelinové breziny prispievajú k tvorbe pestrej mozaiky stanovíšť, kde sú prítomné aj otvorené plochy. Tie vyhľadáva, dnes už ohrozený druh, tetrov hôľniak (Tetreo tetrix). V čase tokania sa samčekovia ozývajú charakteristickými hlasmi. Tetrovy hniezdia na zemi v plytkej jamke a živia sa prevažne rastlinnou potravou, ktorú dopĺňajú hmyzom.

Tieto lesy boli ohrozené, značne poškodené a zredukované melioráciami a rekultiváciami pôdy na poľnohospodárske účely. Po odvodnení sa tieto stanovištia často používajú na pestovanie zeleniny.

Rašelinové breziny v ihličnatých lesoch zvyšujú pestrosť živočíšnych druhov, podobne ako slatinná jelšina, pretože lepšie svetelné podmienky umožňujú rast kríkov a mäkké drevo briez má množstvo bútľavín.

---

Článok vyšiel v rámci seriálu Mokradné ekosystémy.