„Stavba vzdelávacieho strediska sa začala 22.marca, po siedmych mesiacoch otvárame“, víta účastníkov prehliadky nového Centra Veronica pani Yvonna Gaillyová, vedúca osobnosť stavby a zároveň riaditeľka Veronicy. „

V Hostětíne sme sa rozhodli postaviť modelový dom, ktorý bude inšpiráciou a zdrojom skúseností pre ďalších záujemcov o pasívne stavby.

Zároveň aj referenčnou stavbou, na ktorej sa ukáže, či v českom staviteľskom prostredí vieme implementovať moderné technológie vedúce až k 10x nižšej spotrebe energie v porovnaní so spotrebou súčasných štandardných domov“, dopĺňa pani Gaillyová.

Dvojposchodové vzdelávacie stredisko zahŕňa

• prednáškovú sálu pre 45 osôb,
• dielňu pre praktické kurzy,
• ubytovanie pre 25 osôb v 11 izbách,
• kanceláriu pre zamestnancov,
• vstupnú halu
• a technické zázemie.

Pripravovaný program Centra

„Prvým seminárom bude celoodenná návšteva 45 starostov zo Slovenska, ktorí sa zaujímajú o obnoviteľné zdroje energie“, predstavuje aktivity centra Jana Tesařová, riaditeľka hostětínskeho Centra.

Do budúcna je pripravený cyklus seminárov o praktickom ovocinárstve v Zlínskom kraji, kurzy remesiel, pravidelné exkurzie predstavujúce komplex ekologických projektov v obci Hostětín.

„Postupne budú doplnené odborné semináre o ochrane prírody, krajine, energii a šetrnom regionálnom rozvoji tiež ponukou aktívneho využitia voľného času“, teší sa na spoluprácu Jana Tesařová.

Základné parametre stavby

Základom stavebného zámeru Centra Veronika bolo postaviť tzv. pasívny dom s minimálnou spotrebou energie na vykurovanie (do 15 kWh/m2/rok), využívajúci rôzne prvky ekologicky úsporných domov.

• Vonkajší vzhľad podriadený predovšetkým nízkoenergetickému charakteru a použitým materiálom. Zároveň rešpektuje prostredie dediny.
• Dôraz na maximálne využitie miestnych materiálov (kameň, drevo, hlina, slama).
• Využitie prvkov solárnej architektúry.
• Využitie nových energeticky a ekologicky šetrných technológií (okná, stavebné izolácie, aktívne solárne prvky, zemný kolektor, celkový sofistikovaný energetický management budovy, pripojenie na biomasovú kotolňu, využitie dažďovej vody).
• Spotreba energií radí objekt medzi pasívne stavby.
• Dôraz na opakovateľnosť prvkov stavby v miestnom prostredí.

Prehliadka stavby

Už prvý pohľad na dom zvonka aj zvnútra napovie, že sa nejedná o bežný dom: celá ubytovacia časť obložená drevom, steny hrubé ako na stredovekých pevnostiach, na južných fasádach veľké presklené plochy, dva vchody do budovy - jeden na leto a druhý na zimu, výborne tesniace vstupné dvere, deliace steny z nepálenej tehly, rôzne rúry zabezpečujúce vetranie, automatické regulátory výmeny vzduchu na chodbách, kancelária v podkrovnom priestore, ktorá má namiesto obvodových stien sklá a za tými sklami je medzi-priestor s rúrami za ktorým sú ďalšie sklá... Prekvapivá je vôna vo vestibule akoby po mlieku– až neskôr príde vysvetlenie, že steny sú natreté kazeínovou omietkou. Počas exkurzie sa dozvedáme ďalšie zaujímavé fakty ohľadne použitých stavebných technológií:

Seminárne centrum je navrhnuté ako masívna budova z betónu so 40 cm hrubou vonkajšou izoláciou z minerálnej vlny. Základy sú tepelne oddelené od podložia špeciálnym polystyrénom hrúbky 20 cum. Ubytovňa je postavená z pálených tehlových blokov. Izolovaná je čiastočne slamenými balíkmi, čiastočne minerálnou vatou so smrekovcovým obkladom. Plochá strecha ubytovne je krytá zeminou a je pripravená na rast vegetácie.

V budovách sú inštalované okná maximálne obmedzujúce straty tepla (prestup tepla ≤ 0,8 W/(m2.K), teplo sa tiež získava z odchádzajúceho vzduchu v systéme riadeného vetrania. Vnútorné omietky sú z nepálenej hliny a prispievajú ku kvalite vnútorného prostredia.





Ohrev vody sa uskutočňuje s pomocou solárnych kolektorov, minimálne prikurovanie je v prípade potreby zabezpečené z obecnej biomasovej kotolne.

Filtrovaná dažďová voda je zachytávaná v zásobníku s objemom 6 kubíkov, čo by malo stačiť na splachovanie WC a umývanie podlahy v celej budove.

Čo je pasívny dom

Patránie po definícii pasívneho domu ma priviedlo na stránku Inštitútu pre energeticky pasívny dom, kde sa píše: „Pasívny dom je objekt, ktorý na zabezpečenie tepelnej pohody (či v zime alebo v lete) nepotrebuje konvenčný vykurovací či klimatizačný systém. Pre dosiahnutie tohto stavu musí mať takýto dom mernú potrebu tepla na vykurovanie oproti bežným domom zníženú o 90 %. Táto merná potreba tepla (MPT- v kWh na m2 úžitkovej plochy za rok) je v bežnom modernom dome okolo 100, v starom panelovom dome v priemere 250, v nízkoenergetickom dome pod 50 a v pasívnom dome pod 15 kWh/m2a (v „nulovom“ dome zhruba nulová). MPT pod 15 je základnou charakteristikou pasívneho domu.“

Na stránke sa ďalej píše: „Parametre pasívneho domu sú exaktné (vypočítateľné a merateľné) hodnoty – ak niekto ponúka pasívny dom, mal by splnenie jeho kritérií preukázať (a prípadne aj zaručiť).“ Za pasívny dom teda nemožno označiť každú budovu, ktorá využíva niektoré energeticky efektívne technológie.

Stručne povedané, pasívny dom je taký, ktorý spotrebuje len desatinu tepla na vykurovanie v porovnaní s bežnými stavbami. Jeho základom sú výborné izolácie a veľmi dobre izolujúce okná, vysoká tesnosť a rekuperácia vzduchu (vetranie so získavaním tepla z odchádzajúceho vzduchu). Kvôli vynikajúcej tepelnej ochrane sú tepelné straty natoľko znížené, že na vyrovnanie strát postačuje cez okná vnikajúca slnečná energia a len počas veľmi chladných dních sa používa doplnkový zdroj tepla z miestnej kotolne na biomasu.

Pocity a dojmy

Určtite to bolo veľmi zaujímavé – dozvedeli sme sa veľa nového o pasívnych a nízkoenergetických domoch, i keď predstava života v rodinnom dome s tvz. riadeným vetraním ma neláka.

Doba však jednoznačne smeruje k zavádzaniu úsporných opatrení – v Nemecku je už 20% domov nízkoenergetických. Pasívy dom je domom budúcnosti: nižšia spotreba umožňuje širšie použitie alternatívnych zdrojov energie (napr. tepelných čerpadiel, biomasy alebo priameho vyžitia malých elektrární) a znižovanie záťaže životného prostredia (spojených so spaľovaním fosílnych palív, ich ťažbou a prepravou).

Nikdy som si nemyslela, že eko-dom by mohol byť tak „high-tech“ ako budova Centra Veronica v Hostětíne. Celkove som postrádala ľudský rozmer domu, s výnimkou izieb budova pôsobila veľmi technicky. Ale aj to je alternatíva, z ktorej si môžeme vybrať, čo prevziať a čo prípadne zmeniť. Je skvelé, že Centrum stojí a môže plniť svoj účel – prakticky vzdelávať ľudí o udržateľnom rozvoji. Navyše, po zabývaní bude budova určite pôsobiť oveľa útulnejšie.

Prvá obec bez fosílnych palív?

Súčasťou osláv otvorenia vzdelávacieho centra bola tiež exkurzia po ekologických projektoch v Hostětíne – obci, ktorá má šancu stať sa jednou z prvých nefosílnych obcí v Českej republike. Okrem vykurovania, ktoré je v Hostětíne zabezpečované z centrálnej biomasovej kotolne, sú na mnohých domoch inštalované slnečné kolektory na ohrev vody, preto spotreba fosílnych zdrojov sa zredukovala len na spotrebu elektriny a propan-butanu v domácich spotrebičoch a na ohrev vody v niektorých domácnostiach. Odpadná voda sa čistí v koreňovej čistiarni odpadných vôd a na priľahlých poľnohospodárskych pozemkochsa pomaly rozvíja ekologické poľnohospodárstvo. Ale o tom viac v samostatnom článku Hostětín – obec známa modelovými ekologickými projektmi.

(Článok bol spracovaný s využitím informačných a obrazových materiálov Centra Veronica Hostětín)

• Použité stavebné postupy a technológie
• Komentované fotografie z výstavby centra
• Experimentálne stavby v Centre Hostětín
• Krátka história úsporného stavania

• Pasívny dom
• Centrum pasivního domu