Ak má byť článok začiatkom diskusie k tejto téme – je to príma. A radi k nej prispejeme za Spoločnosť environmentálne výchovných organizácií Špirála – sieť mimovládnych organizácií, venujúcich sa environmentálnej výchove a zároveň organizáciu zodpovednú za projekt Zelená škola. Autori sa k niektorým témam vyjadrili nadmerne ironicky, až posmešne – a to zjavne bez znalosti faktov, zámerov a cieľov (konkrétne v prípade environmentálnej výchovy a projektu Zelená škola). A žiaľ aj bez snahy osloviť k téme slovenských ekopedagógov a bez záujmu priniesť ich stanovisko. Činíme tak teraz, v reakcii na spomínaný článok.

Environmentálna výchova sa v školách objavuje nie až od začiatku 90. rokov, ale už oveľa skôr. Od roku 1996 má dokonca svoje platné osnovy (pre základné a stredné školy), ktoré ju legalizujú ako medzipredmetovú zložku, bez potreby zavedenia nového predmetu.

Environmentálna výchova má za cieľ prinášať celkom aktuálne environmentálne témy do vyučovania a upozorňovať na nebezpečenstvo vplyvu ľudskej činnosti na prírodu a životné prostredie človeka. A vychovať ľudí zodpovedných za svoje činy a za svoje prostredie.

Každodenne sme konfrontovaní s rôznymi informáciami o stave životného prostredia – o kvalite vôd, o znečisťovaní pôdy, o odpadoch, o rezíduách chemických látok v potravinách, o klimatických zmenách.... Niektoré informácie hovoria o zlepšovaní stavu, niektoré o zhoršovaní. A tie – napríklad v súvislosti s výskumom klimatických zmien – silnejú. Kde je pravda?

Nechajme žiakov a študentov, nech sa sami snažia v problematike zorientovať, urobiť si vlastné závery a vlastný názor. Trebárs prostredníctvom riešenia matematických príkladov alebo napísania eseje v rámci slovenského alebo cudzieho jazyka, prostredníctvom porovnania stavu podľa historických dokumentov a súčasného stavu... To je environmentálna výchova – vôbec nie na úkor základných predmetov. „Výchova“ v tomto zmysle dáva týmto predmetom aktuálny obsah. A okrem toho je nesmierne dôležitý aj medzipredmetový rozmer environmentálnej výchovy – a príležitosť využívať environmentálne témy pri problémovom a projektovom vyučovaní, využívajúcom spoluprácu učiteľov rôznych predmetov. Problémovým vyučovaním, prípravou a riešením projektov s environmentálnou problematikou v rámci rôznorodých predmetov si študenti tvoria názor na svet a svoje miesto v ňom.

Výchova z nášho pohľadu nie je o tom, čo učiť, ale ako učiť. Aký príklad, aký vzor dáva pedagóg svojim žiakom/študentom/zverencom. Nezáleží na tom, či sa tak deje v prostredí hodiny matematiky, hodiny cudzieho jazyka, školského výletu alebo branného cvičenia. Záleží na tom, či pedagóg je osobnosť schopná vychovávať (teda dávať vhodné príklady a vzory) a či vedenie dokáže vytvoriť na svojej škole vhodnú atmosféru, viacnázorové prostredie, v ktorom sa slobodne uplatnia rôzne výchovné vzory, smery a metódy – pri zachovaní kvality vzdelávania.

Napokon – v krajinách ako je Rakúsko, Holandsko, Veľká Británia či Nemecko má práve environmentálna výchova oveľa dlhšiu tradíciu ako u nás a venujú jej v školách oveľa viac času. Pritom nebadať, že by Rakúšania, Holanďania, Briti či Nemci vedeli horšie rátať alebo že by nevedeli cudzie jazyky. Zato si v ich krajinách vážia a chránia svoje prostredie, majú na verejných priestranstvách čisto, čierne skládky alebo odpady v potokoch tam nenájdete a pri ochrane svojich národných parkov sú dôslední a ani len nepripustia myšlienku rúbať stromy v 1. zóne národného parku...

A na záver pár slov k medzinárodne certifikovanému projektu Zelená škola: projekt je pre školy celkom dobrovoľný a školy svojou účasťou v ňom hovoria o sebe takto: „chápeme svoju spoluzodpovednosť za kvalitu životného prostredia, chceme vychovať mysliace a cítiace ľudské bytosti, ktoré už ďalej túto planétu nebudú ničiť; chceme svojim žiakom/študentom priniesť príklady pozitívneho vzťahu k prírode a k životnému prostrediu ľudí, vytvoriť čo najzdravšie prostredie aj v škole (bez zbytočných chemikálií, bez stresových stavov, s využitím školskej záhrady a prírodného prostredia v okolí školy...“

A pre rodičov to môže byť alternatíva pri výbere školy. Ako autori a organizátori projektu Zelená škola ale rozhodne nemáme ambíciu, aby to bola alternatíva jediná. Zámerom bolo, je a bude, aby účasť školy v projekte Zelená škola bolo v očiach verejnosti plus navyše medzi inými školami, ponúkajúcimi rovnaké možnosti učenia cudzích jazykov, využívania informačných technológií, možnosti športového využitia, kvalitu a kvalifikovanosť pedagogického zboru... A to (aj napriek jedovatým slovám v článku p. Hanusa a p. Čobejovej) slovenské Zelené školy spĺňajú.

Mgr. Richard Medal
za Spoločnosť environmentálne výchovnej organizácie Špirála
a národný koordinátor projektu Zelená škola