Asi pred rokom sme prvý raz objavili s manželom predajňu BOTANICUS v pražskom Ungelte. S otvorenými ústami a zatajeným dychom som kráčala medzi regálmi a obdivovala harmóniu ponúkaného tovaru, jeho vystavenia i celkového interiéru. Dokonale prírodný a trošku starosvetský image: drevené regály a v nich sklené fľaštičky naplnené pochutinami i kozmetikou, kútik pre čajomilcov, mydielka všakovakých farieb, tvarov a vôní, darčekové predmety z recyklovaného papiera, dreva a vlny, všadeprítomné a ešte stále voňavé kytice sušených bylín a kvetov...

Nemý úžas som - po dobrej polhodine kochania - zhmotnila v podobe kúpy krému "Shea butter", ktorý som už dávno zháňala pre syna s ekzémom a žiarivo žltého nechtíkového šampónu v sklenej fľaštičke s korkovou zátkou, ktorý navyše aj neodolateľne vonia (ako som doma zistila).
Nákup nám zabalili do vkusnej papierovej tašky a s úsmevom pribalili aj informačný leták o firme Botanicus.

Tak sme sa dozvedeli, že v Českej republike je celá sieť predajní Botanicus a že suroviny pre produkty pochádzaju z ekofarmy v Ostrej, ktorá je zároveň turistickou atrakciou - všetko tu vyzerá ako v stredoveku.

Ako to na farme vyzerá a čo tam môžete zažiť? Opýtala som sa Riša, ktorý si pred nedávnom v Ostrej zacestoval v čase.

Rišo, ako vyzerá stredovek v Ostrej v roku 2004?

Idylicky. Asi to v skutočnosti taká idylka nebola, ale atmosféra stredovekej dedinky v Ostrej je úžasná. A pre pochopenie rôznych historicko-kultúrnych súvislostí alebo pre pútavé vyučovanie dejepisu perfektný nápad a počin.

Čo všetko sa dá v "dedinke" vidieť, zažiť, kúpiť, zjesť?

Pri pokladni sa dajú zameniť české koruny za groše - oficiálne platidlo v stredovekej Ostrej. No - a za groše si môžete vyrobiť vlastnú sviečku, vlastný papier, spriasť motúz alebo upliesť lano, ryžovať zlato, na hrnčiarskom kruhu vytočiť šálku alebo džbánik, vyskúšať si kováčinu, spraviť bylinkové mydlo, skrátka - skúsiť si na vlastnej koži všetky remeslá, ktoré vtedy človek k svojmu životu potreboval. A keď pri tom všetkom vyhladnete, môžete sa v stredovekej krčme posilniť perfektnými palacinkami z pohánkovej múky a zapiť ich skutočnými ovocnými šťavami.

Pravidelne sa navyše v dedinke poriadajú jarmoky, ktoré sú obohatené aj o kultúrne vystúpenia na námestí. Dedinka stojí (ak som to dobre pochopil) na mieste stredovekého kláštora, z ktorého zvýšil už iba jeden múr. A práve za tým múrom začína veľká kláštorná záhrada, v ktorej sú pestované liečivé byliny a zelenina.

Najsilnejší moment?

Prvýkrát v živote som videl (a vyskúšal), ako sa spriada konopný motúz. Mal som objaviteľský pocit.

Dá sa projekt Botanicus považovať za modelový? Čím je jedinečný?

Neviem, či sa dá Botanicus považovať za modelový. To asi záleží na tých, ktorí by chceli takýto model niekde zopakovať. Nič podobné som ale zatiaľ nikde nevidel a určite by sa Botanicus zišiel aj na Slovensku. Jedinečný sa mi zdá tým, že stredoveká dedinka je akýmsi turistickým produktom, ale zároveň je to poľnohospodársky aktívny subjekt, ktorý navyše svoju - najmä bylinnú produkciu - dokáže vlastnými silami aj spracovať a zúročiť vo vlastnej predajnej sieti.

Na ekofarme Botanicus si bol s mladšou i staršou generáciou. Našli si tam i oni niečo zaujímavé?

Mladšia generácia bola očarená rôznymi remeselníckymi a poľnohospodárskymi prístrojmi a strojmi, ktoré mestské deti dnes nemajú šancu nikde vidieť, staršia generácia si zasa pochvaľovala nádherné farby bylinných záhonov v kláštornej záhrade. A všetci sme sa vyšantili v niekoľkých typoch bludísk, postavených či vysadených z bylín a drevín.

Keby život v stredoveku vyzeral ako na farme Botanicus, menil by si so súčasnosťou?

Nie. Ale keby som žil v stredoveku, chcel by som byť práve v Ostrej. Povrazníkom.

Keďže sa hovorí „10x počuť, 1x vidieť“, na záver ponúkame maličkú virtuálnu prechádzku Botanicusom.



Takto - za plôtikom sa - pestujú niektoré druhy byliniek. Ale motýle preletia...



Nielen krásna, ale aj účelová je stienka pre levandulu. Môžete na nej stretnúť množstvo živých malých obyvateľov. Asi tiež milujú jej vôňu...




Domčeky podľa historickej predlohy dokážu napomôcť vidieť očiam a srdcu našu minulosť. I keď priam v rozprávkovej forme, ale veď bez rozprávok by život nebol krásny, nie?



Vlny, ale nie morské, ale bylinkové, už na pohľad pekné, vydávajú svedectvo o tom, že sú s láskou pestované. Môžete sa presvedčiť na vlastné oči tam, u nich...



Vďaka za rozhovor a krásne fotografie!