Túto nahosemennú rastlinu zaraďujú prírodovedci do čeľade borovicovité (Pinaceae).

Jej drevnatá stonka je vzrastom strom. Ihlice vyrastajú na konárikoch po jednom z jedného miesta. Sú pomerne krátke (do cca 3cm), na konci, tupé, tuhé a ohybné. Výrazným poznávacím znakom sú dva biele pruhy na spodnej strane ihlíc.

Šiška rastie smerom nahor. Rozpadáva sa už na strome, preto ju na zemi v jedľových lesoch nenájdeme.

Výskyt: Rastie v celej strednej Európe až do nadmorskej výšky 2 100m, na juhu na celom Apeninskom polostrove a tiež na Balkánskom polostrove. Na Slovensku je hojná v prirodzených podhorských a horských lesoch od 480 m až po 1260 m nad morom. Niekedy je pestovaná na drevo.

Ekologické nároky: Rastie najčastejšie na hlbších, vlahou dobre zásobených pôdach s priaznivou tvorbou humusu, na všetkých substrátoch, najradšej však na vápencoch a dolomitoch. Zriedkavo utvára čisté porasty, najviac rastie vtrúsená s dubom a bukom na rozhraní bučín a smrečín. Je veľmi citlivá na extrémne suchá, holomrazy, priemyselné plyny a kyslé dažde. Na Slovensku je zákonom chránená, patrí k druhom európskeho významu.

Význam: Zo živice sa získava liečivý štrasburský terpentín. Jej mäkké a ľahké drevo je vhodné na stavebné práce a na výrobu hudobných nástrojov, často však býva napádané voškami.