Cannabis Sativa

foto: Ivan Bašnák

Konopa siata (cannabis sativa), patrí k najuniverzálnejším rastlinám, aké u nás v súčasnosti možno pestovať. Má vynikajúci ekologický potenciál – vďaka svojmu rýchlemu rastu „predbehne“ burinu a je mimoriadne odolná, takže na jej pestovanie nie sú potrebné herbicídy ani pesticídy. Je teda nenáročná na pestovanie, a dá sa z nej využiť doslova všetko.

Najznámejšie je jej využitie „na vlákno“, teda na tkanie prírodných, odolných a hypoalergénnych textílií. V súčasnosti už existujú postupy, ktoré prostredníctvom enzýmov dokážu spracovať konopné vlákno tak, že výsledná látka je síce pevná, ale príjemne mäkká. Málokto však vie, že konopné vlákno sa v súčasnosti využíva najmä na výrobu ekologických kompozitov, ktoré nájdu uplatnenie v automobilovom priemysle, a to priamo u veľkých výrobcov ako Mercedes či BMW, a tiež na výrobu tepelných izolácii v stavebnom priemysle. Mimoriadnu „eko“ hodnotu má aj konopný papier. Okrem toho, že šetrí naše lesy – konopa za sezónu dorastie až do výšky 4-5 metrov, a tým pádom je bohatým a ľahko obnoviteľným zdrojom celulózy – je aj odolnejší než ten klasický. Prastaré dokumenty písané na konopnom papieri sa zachovali dodnes vo vynikajúcej forme.

Konopné pazderie, t.j. podrvené vnútorné časti stonky, zase čoraz častejšie vidíme v stavebníctve, kde sa pridáva do vápna na zlepšenie pevnosti múrov alebo na výrobu tvárnic. Pazderie sa ďalej využíva ako mimoriadne savá podstielka pre domáce aj hospodárske zvieratá, alebo ako efektívny zdroj biomasy.

Semienka konopy

foto: Ivan Bašnák

Okrem vlákna a pazderia je tu ešte konopné semienko. Naši predkovia ho odjakživa lisovali na chutný a voňavý olej, ktorý patril k typickým olejom slovenskej kuchyne. Vtedy ešte netušili, že konopný olej je navyše i veľmi zdravý. Obsahuje nenasýtené mastné kyseliny omega-3 a omega-6 v ideálnom pomere 1:3, vzácnu gama-linolénovú kyselinu (GLA), ktorá pôsobí protizápalovo, a množstvo antioxidantov vrátane vitamínu E. Za studena lisovaný konopný olej sa preto odporúča napríklad na zníženie cholesterolu, vysokého krvného tlaku, alebo u žien s hormonálnou nerovnováhou. Okrem lisovania oleja je možné zo semienka vyrobiť múku s vysokým obsahom bielkovín (až cca 40%), alebo ich jesť len tak, lúpané aj nelúpané, opražené alebo surové, ochutené, pomleté na „slovenské pesto“, či zmixované s vodou na zdravé, orieškovo chutiace konopné mlieko alebo konopné tofu.

Olej má tiež obrovský potenciál v kozmetike, na liečenie zápalových ochorení ako atopický ekzém alebo na zvlhčenie pleti. Samotné jedenie výrobkov z konopného semienka tiež hydratuje pokožka „zvnútra“.

Konopné semienko, ktoré sa nevyužije na výrobu potravín, sa používa na výrobu nutričných kŕmnych doplnkov domácich aj hospodárskych zvierat, najmä pre kone, vtáky a hlodavce, ale aj psov.

Žatva 2009

foto: Ivan Zalesky

Zákon, ktorý zjednodušil legislatívny proces pestovania konopy siatej na Slovensku, u nás platí od apríla 2009, teda akurát včas na to, aby mohli konopu zasiať prví „odvážlivci“. Tento rok bolo na Slovensku v spolupráci so spoločnosťou hempo zasiatych prvých pokusných 40 hektárov povolených odrôd uvedených v Spoločnom katalógu poľnohospodárskych plodín EU. Spoločnosť hempo, s.r.o. je v súčasnosti jediný spracovateľ konopy siatej na Slovensku, zameriavajúci sa najmä na spracovanie konopného semena. Okrem zmluvy na plodinu pestovateľom poskytuje všetko potrebné na úspešné dopestovanie tejto plodiny, vrátane certifikovaného osiva, poradenstva, a technickej podpory.

Ak vás téma konopy a jej využitia zaujalo, príďte na festival Dych Zeme, 10.10. 2009 v Šamoríne, kde odznie prednáška na túto tému ako aj mnoho iných prednášok a tvorivých dielní. Viac na http://www.zivica.sk/dychzeme