Veternica hájna

foto: Ing. Vladimír Boža

Túto krytosemennú dvojklíčnolistovú rastlinu botanici zaraďujú do jednej z najstarších čeľadí rastlín, čeľade iskerníkovié (Ranunculaceae).

Táto trváca bylina dorastá do výšky 10-15 cm. Zimu prežíva rovným plazivým podzemkom. Z neho vyrastá priama byľ, na ktorej sú stopkaté trojpočetné listy, dlaňovito strihané s pílkovitým okrajom. Kvet je bielej farby, na vonkajšej (resp. spodnej strane) červenkastý, slabo ružový alebo fialový.

Kvitne od konca marca až do mája, opeľuje ho hmyz, príp. je samoopelivý. Plody sú nažky, ktoré sú rozširované mravcami.

Veternica hájna - pozor, celá je jedovatá

foto: Ing. Vladimír Boža

Rozšírená je hojne, rastie v listnatých lesoch a hájoch, od nížin až po horský stupeň, často vo veľkom počte jedincov na jednom mieste. Dokonca sa vyskytuje i v ihličnatých lesoch, o čom svedčí i zhotovená fotografia z lesoparku Baba pri Svite.

Celá rastlina je jedovatá. Po priložení listov na pokožku môže vzniknúť zápal a vytvoriť sa pľuzgiere. Otrava po zjedení sa prejaví zápalom ústnej dutiny, žalúdka a čriev. Dochádza k zvracaniu, kolikovitým bolestiam brucha a podráždeniu obličiek.

Otráviť sa môže i dobytok. Prejaví sa to podráždením tráviacich ústrojov s kolikou a hnačkami a zápalom obličiek.