Projekt vyvrcholil v dňoch 25. – 27.10. v Nitre sériou podujatí – verejným fórom pre občanov, odborným seminárom a tlačovou konferenciou, na ktorých sa zúčastnilo množstvo odborníkov z radov výrobcov potravín a obchodníkov, predstaviteľov Združenia spotrebiteľov, ale aj občanov a študentov.
Podujatí sa zúčastnila nemecká europoslankyňa a spravodajkyňa EP pre označovanie potravín Renate Sommer, prítomní boli aj europoslanci Anna Záborská a Miroslav Mikolášik, riaditeľ IKEP Robert Hajšel a odborníci z Ministerstva pôdohospodárstva SR, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, Potravinárskej komory Slovenska, Úradu verejného zdravotníctva SR a Združenia slovenských spotrebiteľov.
Súčasný stav nového nariadenia
Legislatívny návrh o novom spôsobe označovania potravín sa nachádza uprostred schvaľovacieho procesu, prešiel prvým čítaním v EP, po ktorom by malo nasledovať druhé čítanie v apríli budúceho roka.
Ak sa podarí schváliť novú legislatívu, Slovensko (spolu so všetkými členskými štátmi EÚ) bude musieť prijať nový zákon stanovujúci presné a konkrétne nariadenie o tom, ktoré informácie budú povinne zobrazené na obaloch potravinových výrobkov.
Informačná kancelária EP v SR vyhodnotila na odbornom seminári výsledky prieskumu verejnej mienky realizovaného v septembri 2010 agentúrou Focus na reprezentatívnej vzorke 1040 respondentov, podľa ktorého 27% respondentov sleduje informácie na obaloch potravín pravidelne a 78% respondentov číta informácie na obaloch potravín aspoň občas.
Čitateľná potlač obalov
R. Sommer prízvukovala, že čitateľnosť je úzko prepojená s viditeľnosťou a je potrebné prihliadať na font písma, farbu, farebný odtieň a kontrast s obalom výrobku a tiež určiť, ktoré informácie na obale sa majú nachádzať v zornom uhle spotrebiteľa. Dôležitým údajom, ktorý by sa mal objaviť na obale potravín v dostatočnej viditeľnosti, by mal byť dátum spotreby a dátum výroby.
Nutričné zloženie
Europoslanci a odborníci sa zatiaľ zhodujú v názore, že na obale výrobkov by mali byť povinne uvedené údaje ako obsah tukov, cukrov, soli a nasýtených mastných kyselín. Súčasťou nutričných hodnôt výrobku by mala byť aj informácia o alergénoch, farbivách, arómach, konzervantoch a pravosti výrobku.
Veľmi dôležitý je tiež návrh jednotného uvádzania obsahu nutričných hodnôt a obsahového zloženia výrobku na 100 gramov alebo 100 mililitrov.
Energetické hodnoty
Uvádzanie energetických hodnôt výrobku by malo byť podľa nového zákona povinné a malo by sa uvádzať na 100 gramov alebo 100 mililitrov. Novinkou je jednotné uvádzanie v kalóriách, pretože sú spotrebiteľovi zrozumiteľnejšie ako jouly.
Semaforové označenie
Prieskum v SR ukázal, že občania majú záujem o semaforové označenie, no europoslanci sa vyslovili opačne. Podľa R. Sommer by mohlo viesť semaforové označenie potravín napríklad k situácii, kedy bude červenou farbou označená 100% ovocná šťava pre vysoký obsah cukru, no napríklad Coca Cola Light by mala pre nízky obsah cukru zelené označenie, ktoré by v tomto prípade zavádzalo, pretože nehovorí o pridaných farbivách, konzervantoch a náhradných sladidlách.
Odporučená denná dávka
Odporučená denná dávka je tiež problematický údaj, pretože hovorí o dennej dávke pre dospelú 40-ročnú ženu a nie je stanovená pre deti, seniorov alebo spotrebiteľov so zdravotnými problémami, nehovoriac o tom, že pojmy dávka alebo porcia nie sú presne definované.
Krajina pôvodu
Zástancovia uvádzania krajiny pôvodu argumentujú právom spotrebiteľa vedieť odkiaľ pochádza výrobok, ktorý kupuje alebo konzumuje, odporcovia oponujú protekcionizmom, ktorý môže negatívne ovplyvniť výrobcov niektorých krajín. Táto skupina presadzuje označenie krajiny pôvodu – vyrobené v EÚ a vyrobené mimo EÚ.
V spoločnosti, v ktorej neustále narastá percento populácie postihnutej kardiovaskulárnymi chorobami, obezitou alebo alergiami, je viac ako potrebné poznať zloženie toho, čo jeme. Cieľom nového nariadenia o označovaní potravín je sprístupnenie užitočných informácii, ktoré pomôžu spotrebiteľovi ľahšie sa zorientovať v tom, čo nakupuje a čo teda ovplyvňuje aj jeho zdravie.
Nové nariadenie má poskytnúť spotrebiteľovi nielen prehľadné a jednotné informácie o potravinách, ale aj umožniť mu slobodne sa rozhodnúť, ktorému výrobku dá prednosť. Súčasne má brať ohľad na náklady a možnosti výrobcu a priniesť jednotnú legislatívu, ktorá bude objektívna k spotrebiteľovi aj k výrobcovi.
Nové označovanie a komplikácie s ním spojené
Jedným z problémov nového zákona sú však aj dôsledky tohto nariadenia v podobe nárastu cien výrobkov, ktoré sa prejavia na strane spotrebiteľov a nákladov na strane výrobcov. Viac informácií na obaloch výrobkov, obsahové rozbory a rozbory nutričných hodnôt nie sú lacnou položkou. Na odbornom seminári preto zaznela otázka, či budú môcť malí a strední výrobcovia naďalej produkovať v rovnakom množstve a či si spotrebitelia budú môcť dovoliť výrobky s takto upravenými obalmi kúpiť.
Iným nedostatkom je tiež zameranie nového nariadenia o označovaní obalov na priemerného spotrebiteľa, ktoré opäť nerieši problém s označovaním potravín pre diabetikov, alergikov, a pod., teda pre skupiny spotrebiteľov, pre ktoré môže byť informácia o zložení výrobku mimoriadne dôležitá.
Europoslankyňa Renate Sommer sa na nariadenie v súvislosti s bežným spotrebiteľom pozerá triezvo. Hovorí, že nijaké množstvo informácií na obale nenahradí vzdelávanie občanov vo vzťahu k potravinám a ich zložkám. Aj ostatní europoslanci a odborníci sa zhodli, že spotrebiteľovi chýbajú „informácie o informáciách“, ktoré si žiada.
Ak obaly potravín budú potlačené informáciami o obsahovom a nutričnom zložení výrobku, krajine pôvodu, alergénoch či odporučenej dennej dávke a ak sa ich spotrebitelia naučia čítať, no nebudú im rozumieť alebo ich nebudú vedieť uplatniť aj pri najlepšej snahe o dodržiavanie zdravej výživy, môžeme hovoriť len o polovičnom úspechu nového nariadenia.
Otázkou preto zostáva, či návrh nového nariadenia o označovaní potravín nemá kráčať ruka v ruku s osvetou priemerného spotrebiteľa. Bolo by určite zbytočné meniť obaly potravín a nezmeniť prístup spotrebiteľa k stravovaniu a potravinám vôbec. Tento problém však nie je možné vyriešiť jednotnou legislatívou, ale vyžaduje si aj zodpovedný prístup každého z nás.