Fotka brdárskej studničky,
tá ma sprevádzala počas pôrodu.

foto: Magdaléna Dudová

Veľa žien vníma, že pohľad súčasnej spoločnosti na pôrod, ako len fyzickú záležitosť, nie je úplný. Koľko žien si nesie rany v duši ešte veľa rokov po pôrode? Ako pôrod vníma dieťatko?

Z osobných stretnutí so ženami vidím, aké hlboké sú tie rany. Sú to individuálne rany, tej ktorej ženy, ale veľa skúseností je podobných. Postoj, aký zaujmeme k týmto ranám, je už na každej z nás. Celkovo však vyvolávajú nepokoj v duši a chuť meniť.....

Napríklad zmeniť celkový pohľad na pôrod, na ženu a dieťa. Prebudiť, uvedomiť si a počúvať svoje ženské vnímanie, cítenie, ktoré každej žene ukáže cestu. Jej vlastnú cestu. Cestu, za ktorú si je každý človek zodpovedný.

Keďže veľa žien si uvedomuje zodpovednosť a chcú ju zobrať do vlastných rúk, tým pádom žiadajú slobodu. Sloboda a zodpovednosť stoja vedľa seba. Slobodu v tom, ako chcú porodiť, priviesť dieťatko na tento svet. Tento príchod môže byť veľmi silným a krásnym zážitkom, z ktorého žena naberá silu v ďalšom živote a o ktorý sa môže podeliť s druhými.

Betlehem z ovčieho rúna -
ukážka z mojej tvorby

foto: Magdaléna Dudová

Veľa žien je prekvapených a veľmi potešených keď zistia, že nie sú samé.

Pôrody ma sprevádzajú sedem rokov. Tak dlho je na svete môj syn. Nespokojnosť s prvým pôrodom, veľa otázok... - to je cesta, na ktorú som vykročila. Druhý pôrod v pôrodnici som vnímala oveľa pozitívnejšie, ale.....

S každým dieťaťom prišli nové skúsenosti. Od pôrodu v pôrodnici k domácemu pôrodu. Byť odrodená alebo porodiť? Vybrala som si cestu porodiť. Zvolila som si domáci pôrod, ktorý mi priniesol veľa odpovedí, uzavrel kruh predošlých pôrodov a otvoril ďalšie otázky, na ktoré hľadám odpoveď.

Porodiť môžete v pôrodnici alebo doma. Čo je pri tom potrebné? Počúvať samú seba, svoj cit, ten jemný hlások, ktorý vám ukáže kúsok cesty ďalej.

Z celého srdca prajem každej žene zažiť krásny pôrod, či už v pôrodnici alebo doma. A napokon nielen žene, ale aj ľuďom, ktorí v tejto chvíli stoja pri nej.