Princípom WWOOF je výmena – za dobrovoľnú pomoc (zvyčajne asi 6 hodín práce na farme) poskytne farmár WWOOFerovi stravu, ubytovanie a príležitosť získať praktické skúsenosti s ekologickým poľnohospodárstvom. Dobrovoľníci takto môžu nabrať nové zážitky a skúsenosti, farmári zase bezplatnú výpomoc. WWOOF pomáha stretnutiam oboch týchto strán už 40 rokov.
Stručná história WWOOFu
WWOOF vznikol na jeseň 1971 v Anglicku, vtedy sa však pod touto skratkou skrýval názov „Working Weekends on Organic Farms“ – Pracovné víkendy na ekofarmách. Iniciátorkou wwoofingu bola Sue Coppard, ktorá pochádzala z vidieka, ale v tom čase pracovala v kancelárii v Londýne. Napadlo ju, že určite je viac takých ľudí ako ona, ktorým chýba možnosť aspoň na víkend sa dostať von z mesta a ktorí by radi podporili rozvoj ekologického poľnohospodárstva.
Po prvý krát vyskúšala svoj nápad v praxi, keď zorganizovala skúšobný pracovný víkend pre štyroch ľudí na bio-dynamickej farme pri Emerson College v Sussexe. Akcia bola veľmi úspešná a čoskoro sa našlo veľa ekofarmárov či malých gazdovstiev so záujmom prijať dobrovoľníkov – „wwooferov“. Na druhej strane, húfy ľudí z miest zúfalo túžili mať možnosť dostať sa takýmto spôsobom na vidiek. Medzi hostiteľmi a dobrovoľníkmi vznikli priateľstvá a obe skupiny mali radosť zo spolupráce spôsobom výmeny dobrovoľnej pomoci za know-how, jednoduché bývanie a stravu.
Zakladateľka hnutia WWOOF Sue Coppard (The Guardian, 7.3.2006): „Od roku 1971 sa do WWOOF zapojilo 43 krajín vrátane Austrálie, Číny, USA, Ghany, Fínska... Som trochu šokovaná, aké rozmery hnutie nabralo, ale tiež veľmi hrdá.“
Keďže postupom času mali ľudia záujem aj o dlhšie pobyty na farmách, názov hnutia sa zmenil na Willing Workers on Organic Farms – Dobrovoľní pracovníci na ekofarmách. To však prinášalo problémy s pracovnými úradmi a tak došlo k dodnes platnej zmene názvu: WWOOF ako World Wide Opportunities on Organic Farms (v doslovnom preklade Celosvetové príležitosti na ekofarmách).
WWOOF ako príležitosť
Keďže WWOOF funguje v štátoch po celom svete, existujú dobrovoľníci, ktorí práve cez túto sieť navštevujú aj vzdialené krajiny a spájajú tak príjemné s užitočným – popri výpomoci na farme majú aj čas spoznať okolitý kraj. Takto je možné navštíviť nielen Veľkú Britániu, Kanadu či Nový Zéland, ale i exotické krajiny ako Nepál, Peru či Uganda. V prípade záujmu o „WWOOFovanie“ v zahraničí je potrebné registrovať sa aj na WWOOF webstránke príslušného štátu. Ich úplný zoznam sa dá nájsť na www.wwoof.org
WWOOF priamo napomáha rozvoju ekologického poľnohospodárstva, keďže vytvára čoraz viac priamych spojení medzi bio-pestovateľmi a pomocníkmi a podporuje zvyšovanie dopytu po bioproduktoch. WWOOF organizácie prostredníctvom informačných bulletinov informujú svojich členov o novinkách, názoroch, pracovných príležitostiach a kurzoch v oblasti ekologického poľnohospodárstva.
WWOOF stále rastie a sloveso „wwoofovať“ (to wwoof) sa stalo súčasťou jazyka. WWOOFeri odpracovali tisícky hodín na ekofarmách a WWOOF hostitelia im venovali svoj čas a skúsenosti a otvorili dvere pre úplne nový spôsob života.
WWOOF podporuje vznik priateľstiev naprieč národmi a krajinami a pomáha ľudom nájsť si zmysluplnejší život, v ktorom víťazí životné prostredie.
WWOOF na Slovensku
Ekofarmári, ktorí potrebujú výpomoc na svojom statku, ako aj záujemcovia o dobrovoľnú prácu na ekofarmách, sa môžu odteraz zapojiť do systému WWOOF i na Slovensku. Systém na Slovensku prevádzkuje občianske združenie SOSNA a funguje na webovej stránke www.wwoof.sk . Dobrovoľníci sa na nej môžu zaregistrovať zadarmo, ekofarmári za ročný poplatok 30€.
Slovensko sa do siete WWOOF zapojilo kvôli dopytu zo strany farmárov i dobrovoľníkov, ktorí doteraz museli využívať najmä český systém. „O udomácnenie WWOOFu na Slovensku sa snažíme už pár rokov, keďže niekoľko slovenských fariem už zažiadalo o zaradenie do nášho českého zoznamu hostiteľov“, hovorí Lenka Veselá, riaditeľka organizácie Area Viva, ktorá sa stará o chod WWOOFu v Česku.
Čo môžu očakávať dobrovoľníci? Samuel Szabó, OZ SOSNA: „Dobrovoľník pracuje na farme za byt a stravu. Samotné množstvo a charakter práce záleží na dohode medzi farmárom a dobrovoľníkom.“
Občianske združenie SOSNA prevádzkuje v Družstevnej pri Hornáde v blízkosti Košíc Ekologické vzdelávacie centrum s prírodnou záhradou. Ekocentrum SOSNA je funkčnou ukážkou ekologickej, zdravej a nízkorozpočtovej stavby, kde boli využité rôzne prírodné stavebné a izolačné materiály: slama, hlina, konopa, ovčia vlna a fúkaná buničina. Okolitý pozemok slúži ako ukážka zdravej, pestrej a peknej záhrady, v ktorej sa pestuje bez akejkoľvek chémie. Viac informácií nájdete na www.sosna.sk alebo www.facebook.com/ekocentrum.sosna
Zapojíte sa aj Vy?
Text spracovaný podľa materiálov OZ Sosna a www.wwoof.org