BIO spotrebiteľ

Tis obyčajný (Taxus baccata)

21.12.2012 06:20
Tis obyčajný
Tis obyčajný
foto: RNDr. Jozef Májsky

Spomedzi ihličnatých drevín patrí Tis obyčajný medzi obľúbené parkové dreviny. Pre svoju červenú borku, ale aj typicky hnedočerveno sfarbené drevo (jadro), je tento nižší strom alebo ker (5-15 m) označovaný aj ako tis červený. Ide pôvodne o tieňomilnú drevinu, rastúcu v podraste vápencových bučín, v nadmorských výškach 400 – 1300 m. Rastie v oblastiach s výrazne oceánskou klímou. Najväčší výskyt v Európe má práve na Slovensku v Harmaneckej doline, kde rastie cca 200-300 tisíc tisov. Pri kultivácii však dobre znáša aj plné slnko.

Pre túto dvojdomú ihličinu sú typické tmavozelené, ploché, pomerne mäkké ihlice, dlhé 22-30 mm, so stredným rebrom, ktoré sú na vetvičkách usporiadané v dvoch radoch. Ich životnosť je 6-8 rokov. Tis kvitne v marci až apríli veľmi nenápadne, veď guľaté samčie šištičky majú len 3 mm, samičie sa podobajú štíhlym púčikom a obsahujú jedno vajíčko. Prstencovitý val pod vajíčkom sa v čase dozrievania (september – október) mení na dužnatý miešok červenej farby. Okrem neho je celá rastlina jedovatá, obsahuje jedovatý alkaloid taxín. Požívateľný miešok obľubujú viaceré druhy vtákov, napríklad drozdy, ktoré rozširujú semienka tisu. Napriek značnej toxicite, ihličie, resp. celé konáriky i kôru, bez následkov na zdraví konzumuje vysoká zver, ktorá práve preto predstavuje hlavné nebezpečenstvo pre tento druh v lesných porastoch. Obhryzené, spílené i inak poškodené tisy majú veľkú zmladzovaciu schopnosť, aj preto sa dožívajú veľmi vysokého veku – až okolo 2 tisíc rokov.

Tvrdé a húževnaté tisové drevo, ktoré neobsahuje živicové kanáliky, využívali naši predkovia už dávno pred naším letopočtom (napr. posmrtné masky Egypťanov). Magickú moc malo aj neskôr v antike i u barbarov, teda aj v našich končinách, kde ale našlo aj praktické využitie (predmety dennej potreby). V stredoveku sa ho spotrebovalo najviac na výrobu lukov, dopyt bol taký veľký, že sa tis postupne stal vzácnou drevinou. Snáď ešte viac než samotný výrub to spôsobila plošná likvidácia lesov a deštrukcia krajiny v západnej a strednej Európe.

Aj keď u nás tisu vyhynutie nehrozí, bol zaradený medzi chránené druhy drevín (len jedince rastúce mimo sídiel), spoločenská hodnota jednotlivých kusov závisí od ich výšky, môže dosiahnuť až 50 tisíc Sk za exemplár.

Tis obyčajný




Hodnotenie: 83%, 13 hlasov Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

RNDr. Jozef MájskyAbsolvent biológie na Prír. fakulte UK v Bratislave. Pracuje ako zoológ na Správe CHKO Biele Karpaty. Medzi jeho vášne patrí akvaristika a návšteva trópov. Svoje pozorovania z prírody u nás i v zahraničí publikuje v populárno-náučných periodikách.

Diskusia: Tis obyčajný (Taxus ...

    Re: Tis obyčajný

    Veľmi mi to pomohlo na referát z biológie :D
    Adelka   Reagovať
     
    0
     
    0

    :)

    Pekne napísané akurat si dovolím poznamenať, že nejde o malý strom.
    Napríklad Vilemovicky tis v Česku má cca11,5 m a obvod kmena cez 3m ... zhodou okolnosti ide pravdepodobne o najstarší strom v ČR... Dovod prečo ho ludia zaraduju medzi kery je skor ten, že ho rozmnožuju habitativne teda "řízkovanim" (odrezkami) kde nedosahuje takej výšky a taktiež jeho velmi pomalý rast.
    Michal.K   Reagovať
     
    0
     
    0



Pridať názor na článok





BIO magazín

Kalendár prírody



Najčítanejšie v rubrike



Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií