Podsúva nám, že potrebujeme jesť to, musíme piť tamto, bez onoho sme nedokonalí. Žena, ktorá má ochlpenie v podpazuší, nemá hladké nohy, má oblé tvary, nebodaj má lupiny - to už asi nie je ani žena. Nie je sa čo čudovať, že človek stráca vlastný úsudok, vlastný názor.

Súčasný mladý človek je zmätený. Denný stres rúca našu psychiku. Neustále sme pod tlakom nášho ja, ktoré nás kontroluje, či sme dosť in, sexi, príťažlivé, voňavé. Naše sebavedomie je podrývané televíziou, naše názory sa podriaďujú názorom nadriadených, naše myšlienky kontrolujeme a neustále máme tendenciu porovnávať sa s niekým, súťažiť medzi sebou. Dnešná doba kladie veľké nároky na vzhľad, správanie sa... Štíhla postava je spájaná s úspechom a popularitou. Veľmi ľahko sa však tento trend môže zmeniť v život ohrozujúce ochorenie.

Ako matky rozpoznajú, že ich dcéry majú príznaky anorexie? Prvým príznakom je, že dcéra alebo syn sa začnú prehnane zaoberať svojím výzorom. Komentujú nelichotivo svoj zovňajšok, a majú hanlivé poznámky na vlastné telo. Trpia dlhodobým nechutenstvom. Dieťa sa snaží vyhýbať spoločnému stolovaniu, ale aj spoločným chvíľam prežitým s rodinou. Veľmi dobre kamuflujú návštevu chladničky, akože niečo z nej vyberajú, ale nič z nej neubúda. Nosia si jedlo do vlastnej izby, aby nemohli byť kontrolovaní. Chcú si robiť sami desiatu. Nechodia na obedy. Pijú nadmerné množstvo vody, aby zakryli hlad. Alebo jedia sladkosti, mysliac si, že je to čistý zdroj energie. Potom sa pridá nadmerné trénovanie. Títo mladí ľudia vedia stráviť vo fitnesscentre aj niekoľko hodín a spaľovať kalórie na bežiacom páse či na bicykli. Samozrejme, že pred tréningom nejedia nič, alebo takmer nič a po tréningu rovnako.

Rodič by mal citlivo zvážiť, či dieťa naozaj začína mať problémy s anorexiou. Obdobie puberty je náročným obdobím pre rodiča, ale aj pre dieťa. Netaktným a necitlivým prístupom k dieťaťu si to rodič môže u dieťaťa „pokaziť“, a obzvlášť ak nesprávne odhadne situáciu, a o anorexiu nejde. Potom sa dieťa môže uzatvoriť a stratí v rodičovi dôveru. Je preto vhodné, ak nás takýto problém „nájde“, aby sme hľadali čo možno najväčšie množstvo informácií na túto tému. Veď aj prostredníctvom internetu sa môžeme poradiť s rodičmi, ktorí majú v tejto oblasti bohaté skúsenosti. Tiež však netreba zabúdať na odborníkov, ktorí aj môžu pomôcť odhaliť, či ozaj ide u dieťaťa o začínajúcu anorexiu.

Chcela by som však z pozície terapeuta TČM (Tradičná čínska medicína) podotknúť, že túto diagnózu netreba podceniť. Do ambulancie mi chodia ženy, a môžem potvrdiť, že asi polovica z nich mala v detstve (alebo má v súčasnosti) poruchu príjmu potravy. Či už vypestovanú rôznymi diétami, vzniknutú nesprávnou kombináciou potravín alebo nepravidelným jedením, nadmerným konzumom kávy, alkoholu či cigariet...

Prevencia je to prvé, čo by sme mali robiť v boji so všetkými chorobami. Nie darmo sa nazýva mentálna anorexia „mentálnou“. Ide o ochorenie ducha. Duch sídli v srdci a preto pri tomto ochorení by sme mali u mladých ľudí podporovať ich sebavedomie, pracovať s nimi na budovaní a ozdravovaní ducha, napr. meditáciami, pozitívnymi tvrdeniami... Srdce sa lieči láskou a tak ako u všetkých chorôb sa budeme snažiť, aby človek našiel svoju identitu, aby si začal znovu uvedomovať seba a svoje telo, ako prostriedok pre získanie šťastia.

Rozhovor a trávenie spoločných chvíľ je to pravé a prvé, čo by sme mali človeku s anorexiou poskytnúť.

LÁSKA LÁSKA LÁSKA LÁSKA

Odkazy:

Mgr. Eva Jurčáková, Mentálna anorexia – porucha súčasnosti