Stačí sa pozrieť okolo seba - nevyužitá pracovná sila tisícok nezamestnaných, krachujúce poľnohospodárske podniky pre nedostatočný odbyt ich produkcie, ani zďaleka nevyužitý potenciál krajiny na poľnohospodárske účely, nadprodukcia nielen slovenských poľnohospodárov, zaorávaná späť do zeme...

KEBY?

Nemám rád toto slovo, ale v pokrivenom podnikateľskom prostredí agrárneho rezortu v celoeurópskom (či dokonca celosvetovom) meradle je slovko KEBY dôležité. Skúsme si predstaviť - napríklad - čo keby sme sa snažili na Slovensku byť sebestační v poľnohospodárskej produkcii? Nestačilo by nám - obyvateľom SR? Som presvedčený, že áno, aj bez používania intenzívnych spôsobov hospodárenia, vrátane používania agrochemikálií. Dokonca som presvedčený, že by nám zvýšilo na vývoz - trebárs aj do krajín, ktoré nemajú také šťastie na tak produktívne prírodné prostredie, ako my.

A to ešte neberiem do úvahy ďalšie KEBY - KEBY sme sa vedeli v našom konzume uskromniť, už vôbec nepochybujem o tom, že by ani hladomor na svete nebol. Obávam sa, že však žijeme vo svete, kde modlou sa stal neudržateľný rast, a ten nie je - žiaľ - možný bez rôznych barličiek, ako sú fabriky na agrochemikálie, GMO, rastové hormóny, preventívne antibiotiká...

Nepodliehajme reklame, konzumeristickým demagógiám umelohnojivárskych/agrochemických, ale aj farmaceutických a chemo-potravinárskych lobby. Im ide o neustály rast ziskov. Ľuďom by malo ísť o kvalitné živobytie.

Trpíme skôr nadbytkom než nedostatkom a navyše potraviny, ktoré konzumujeme, sú problematické z hľadiska prítomnosti toxických látok (PCD, DDT, ťažké kovy), umelých hnojív, pesticídov, hormónov, antibiotík a syntetických prídavných látok používaných pri spracovaní potravín na finálne produkty. Tie sa totiž nevyrábajú s cieľom zabezpečenia čo najviac výživných látok pre nás – ľudí – ale, aby čo najdlhšie vydržali na regáloch hypermarketov. Posuňme sa v debatách od kvantite ku kvalite od maximalizácie výnosov a ziskov k dobrému životnému prostredie a zdravému človeku!