Mám rada netradičné jedlá plné zeleniny, ale moje deti neobľubujú zeleninu. Ako dostať zeleninu do ich žalúdkov – to je námet na psychologickú príručku. Keďže mne sa násilie bridí, hrám sa na schovávačku. Schovávam ju tam, kde nie je vidieť a kde by ju nehľadali.

Minulú zimnú sobotu som viedla tradičný vnútorný monológ na tému „Čo variť?!“ Možno to poznáte. Stáva sa mi to už priam pravidelne. Denne.

Keďže jediná v rodine milujem pohánku a zároveň som jediná kuchárka, rozhodla som sa vyskúšať recept na pohánkové „fašírky“. Slovo fašírky moje deti poznajú a jedia ich. Mohlo by mi to pomôcť, povedala som si. Aj keď zloženie bude teraz iné ako na návšteve u starej mamy.

Musím hrdo povedať - oplatilo sa! Moje deti jedli „guličky“ a dcéra (ktorá by hravo vo svojich 7 rokoch tromfla aj princeznú na hrášku čo sa fajnovosti týka) prehlásila: „Mami, môžeš ich robiť. Budem ich jesť aj inokedy!“

Juch! Takže ak máte chuť na niečo, čo aj fajnovým zachutí – tu je zoznam surovín pre 4 osoby:
Potrebujete:

• 500 g pohánky – lámanky,
• zeleninový bujón,
• olivový olej,
• 6-7 strúčkov cesnaku,
• bylinky podľa chuti,
• čierne korenie,
• soľ,
• sójovú omáčku,
• koreňovú zeleninu,
• vajíčko (nemusí byť, ak máte trochu múky a radi chrumkavejšie kroketky, či ste vegán) a
• sezam.

Mám šťastie, veľa týchto zdravých produktov nakupujem v BIO kvalite. Bylinky, lámanku, bujón. K BIO produktom mám väčšiu dôveru.

Môj syn má totiž silne narušenú imunitu, a tak sa snažím čo najmenej preťažovať jeho tráviaci systém. I ked jeho láska k rožku s maslom asi príliš nepomáha. Ale zato pohánka je vynikajúca na kvalitu žíl, možno mu pomôže kompenzovať prísun masla.

Držím sa hesla, že fantázií sa medze nekladú, pokiaľ jazyku chutí. Takže recept som si tiež upravila na svoj obraz:
Lámanku treba uvariť v bujóne. Varí sa ako ryža, čiže zaliať nad povrch cca 2 cm a varíme asi 15 minút. Necháme prikryté dôjsť asi pol hodiny a po vychladnutí dáme do misy, kde budeme pridávať postupne všeličo.

Prvé všeličo boli bylinky. Petržlen sušený, majorán, bylinné čierne korenie. Nakoľko som zabudla kúpiť vajíčka, v recepte prikázané, priliala som trochu bujónu a prisypala trochu ražnej celozrnnej múky. Očistila som dve mrkvy, jeden malý petržlen, polku menšieho zeleru. Postrúhala som všetku zeleninu najemno a pridala.

Napokon prelisovala cesnak. Rada cítim chuť cesnaku v jedlách a tak ho bolo hojne aj v “guličkách”.
Na záver – sójová omáčka. Tuším sa začnem liečiť zo závislosti na nej, lebo ju dávam okrem mliečnych polievok skoro všade.

Používam japonské prírodné – Tamari a Johsen Shoyu. Sú bez konzervantov a vynikajúco chutia. Dostať ich v predajniach zdravej výživy, alebo makrobiotiky.

Potom som nechala celú masu po dôkladnom premiešaní odpočívať. Medzitým som očistila zemiaky (ako príloha je výborná zemiaková kaša, alebo ešte ľahšia forma – zeleninový šalát), pripravila panvicu a olivový olej. Ten je vynikajúci v kuchyni ako v studenej tak v teplej.

Nakoľko sa mi gulička dosť lepili na ruky, obaľovala som ich zľahka v sezame. Len toľko, aby sa prestali lepiť. Kto ho nemá rád, má smolu, lebo chutia ako opražené oriešky. Skúsila som aj časť guličiek len so strúhankou jemne obaliť. Sezam je lepší.

No a tak som vyprážala a vyprážala. Ešte teplé na hlboký tanier a zemiaková kaša k tomu. Dcéra si ich namáčala vo výbornom BIO kečupe (zase niečo dobré na trhu, čo nemá zoznam éčiek namiesto prirodzenej chute). Ochutnala som aj ja a kečup je fajn, príjemne osviežuje chuť “guličiek”.

V pôvodnom znení receptu odporúčali aj cibuľu. Tú som tam nedala, lebo na ňu by mi dcéra prišla.

Poznámka: Recept na pohánkové krokety nájdete aj časti recepty BIO spotrebiteľa.