Rozvoj ekologického poľnohospodárstva "zhora" a "zdola"

Organizovaný systém ekologického poľnohospodárstva na Slovensku vznikol v roku 1991, kedy sa doň prihlásilo 35 prevažne družstevných fariem, s rozlohou 15 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Zároveň bol vytvorený legislatívny rámec systému vydaním prvých Pravidiel organického poľnohospodárstva, platných pre územie Slovenskej republiky. Bol tiež vybudovaný systém nezávislej kontroly a certifikácie produkcie. Kým ekologické poľnohospodárstvo sa na Slovensku rozvíjalo viac-menej "zhora", hnacím motorom jeho rozvoja vo vyspelých krajinách boli rôzni environmentálni aktivisti i celé organizácie, medzi ktorými boli aj producenti - farmári, ktorí pristupovali k hospodáreniu s pocitom zodpovednosti k zachovaniu "čistoty" pôdy, ako jednej zo základných zložiek životného prostredia a jedinečného a nenahraditeľného prírodného zdroja i pre ďalšie generácie. Okrem producentov to bol aj okruh časti spotrebiteľov, ktorí sa dožadovali produkcie a potravín dopestovaných bez priemyselných hnojív a syntetických ochranných látok. Teda vo fáze vývoja ekologického poľnohospodárstva už išlo, prevažne o iniciatívu "zdola" a štát sa k týmto iniciatívam postupne pripojil jednak legislatívou, ale i dotačnou politikou.

Možnosti ďalšieho rozvoja ekologického poľnohospodárstva na Slovensku

Problém ďalšieho rozvoja (ale aj udržania na súčasnej rovni) v SR je v tom, že kým podiel ekologicky obhospodarovanej pôdy v rámci systému činí 2,24 %, odbyt bioprodukcie a biopotravín na vnútornom trhu je zatiaľ veľmi nízky. Tento problém súvisí s chýbajúcou infraštruktúrou spracovania bioprodukcie na potraviny, ale tiež s osvetou obyvateľstva - potenciálnych konzumentov. Ide o celý komplex, počnúc osvetou - informovanosťou, resp. propagáciou nových výrobkov, cez spracovateľskú sféru, až po maloobchodnú sieť potravinárskych predajní, čo je na Slovensku zatiaľ len v začiatkoch. Vo vyspelom zahraničí toto vykonávajú najmä združenia producentov za výdatnej spolupráce rôznych environmentálnych organizácii a aktivistov, ale predovšetkým so zapojením podnikateľských kruhov z odvetvia poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu.

Ďalší rozvoj ekologického poľnohospodárstva v SR nemôže závisieť iba od vývozu bioprodukcie do zahraničia (ten nebýva často stabilný). Jeho ďalší úspešný rozvoj bude závisieť predovšetkým na rozvinutí vnútorného trhu. Je aj v záujme ekologických fariem, aby svoje úsilie smerovali najmä do združení, či už regionálnych, alebo špecializovaných, podľa komodít alebo potravinárskych výrobkov a aby dotačnú podporu, o ktorú sa možno uchádzať v rámci agroenvironmentálnych programov, využívali aj na postupné budovanie následnej infraštruktúry, na rozvoj vnútorného trhu s bioprodukciou a biopotravinami, s cieľom dosiahnutia stability komerčného rozmeru ekologického poľnohospodárstva. K dosiahnutiu tohto cieľa by mal slúžiť i pripravovaný Akčný plán rozvoja ekologického poľnohospodárstva na Slovensku (2005-2010), ktorého návrh vypracovala pracovná skupina MVO, poľnohospodárov, inšpekcie, vedy a výskumu v ekologickom poľnohospodárstve SR a predložila dňa 8. decembra 2004 na Ministerstvo pôdohospodárstva SR.