Program „školské mlieko“ si dáva za cieľ zvýšiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov, ktorých na Slovensku konzumujeme vraj podstatne menej ako je priemer v krajinách EÚ. To je dôvod? Pretože v Taliansku spotrebujú oveľa viac olivového oleja ako u nás, budeme piť olivový olej? Argumentácia o priemere v EÚ je pre ekonómov, ktorým sa to hodí. Potom by sme mali piť menej piva, pretože priemer v EÚ je nižší, nie?

Ak použijeme podobnú argumentáciu o krajinách EÚ, môžeme sa odvolať na Taliansko, kde podporujú nie mliekarenský spracovateľský priemysel a predaj jeho výrobkov, o ktorých bude reč ďalej, ale v záujme zdravia detí prijali zákon, ktorý zaväzuje školy variť z biopotravín. Vo viacerých regiónoch Talianska dostávajú deti ovocnú desiatu v kvalite BIO - prispieva im na to štát i miestne radnice. Ale pozrime sa na zdravotnú – nie na finančnú - stránku konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov, ktorá je často diskutovaná, vyvyšovaná i zatracovaná. Práve na základe zdravotnej prospešnosti sa v súčasnosti mnohí rozhodujú, či mlieko a mliečne výrobky dať svojim deťom alebo nie...

Je mlieko zdravé? Aké mlieko, koľko a kedy?

Mlieko už nie je to čo bývalo

Prvé, čo ma napadne pri diskusii o prospešnosti mlieka pre človeka, je otázka – o akom mlieku sa hovorí? O tom, ktoré ponúkajú veľkospracovatelia alebo o mlieku, ktoré získava človek od kráv? To, čo sa predáva v obchodoch pod názvom mlieko, je biely roztok s nižším či vyšším obsahom bielkovín, sacharidov, tuku a ďalších látok. Ako vzniká? Spracovatelia nadojené mlieko najprv vo výrobe odtučnia a potom pridajú naspäť časť tuku. Niektorí pridajú pôvodný mliečny tuk, iní napríklad repkový olej (informácia odznela minulý rok v televíznej relácii na českej TV Nova). Či už zvolia mliečny tuk alebo repkový olej, v súčasnosti používajú pri spätnom zatučňovaní mlieka proces nazývaný homogenizácia. Jej cieľom je zabrániť vzniku hrudiek tuku či olejových škvŕn na povrchu vo výslednom produkte. Táto fáza spracovateľského postupu spôsobí to, že čiastočky tuku i odtučneného mlieka sú „rozbité“ a zmiešané na veľmi jemnú emulziu, z ktorej sa vďaka jemnej fyzikálnej štruktúre človeku cudzí enzým xantinoxidáza (XO) dostáva do krvného obehu. Tam reaguje s tkanivami artérií, sťažuje prácu srdca. Dôsledkom sú napríklad angina pectoris, arterioskleróza a pod. Naši predkovia tento problém nemali - pri konzumácii prirodzeného nehomogenizovaného mlieka dokážu obličky XO odfiltrovať a vylúčiť z tela. Bude sa v našich školách podávať prirodzené nehomogenizované mlieko?

BIO mlieko

Druhé, čo ma napadne, je zdroj mlieka – pochádza od kráv pasúcich sa na čistých lúkach alebo stojacich vo veľkochovoch jedna vedľa druhej s automatickým pásom posúvajúcom im potravu pred nosom? Kravky je potrebné v takýchto podmienkach kŕmiť i ošetrovať neprirodzene – s použitím doplnkových stravných preparátov, antibiotík, dezinfekčných roztokov... Čosi z toho sa vždy dostane chtiac-nechtiac i do mlieka. Biologické kontroly na obsah cudzorodých látok nemôžu prebiehať sústavne, celý proces distribúcie a spracovania by sa veľmi spomalil. Vo veľkom množstve litrov sa to “stratí“?

Tretia myšlienka v mojej hlave sa týka vhodnosti mlieka pre deti, ktoré majú v dôsledku súčasných stravovacích návykov oslabený tráviaci trakt. Najstarší prepracovaný ucelený zdravotný systém na svete pochádzajúci zo starej Indie – ajurvéda – má s mliekom tisícročné skúsenosti. Považuje ho za vhodné len pre ľudí s výkonným tráviacim ohňom. Prirodzené - neupravované - mlieko je potravinou samo osebe. Nemalo by sa piť studené, vhodné množstvo je nie viac ako 2-3 dl denne, je nevhodné kombinovať ho s inými potravinami (okrem niektorých varných postupov, napr. s obilninami) a tiež čas jeho konzumácie je odporúčaný len v dobe, keď zaťaží minimálne organizmus (medzi 7. a 9. hodinou rannou alebo večernou). Niektoré korenia – napr. ďumbier (zázvor), kardamón, škorica, muškátový orech, klinčeky – výrazne zlepšujú jeho stráviteľnosť, zvlášť v kombinácii s medom. Ak sa nepije mlieko surové čerstvé, je vhodné ho krátko prevariť. Súčasná veda akceptuje najmä údaj o množstve – konzumácia vyššieho ako uvedeného množstva vedie okrem iných ťažkostí k nadváhe a obezite, veď pohár mlieka má okolo 700 kJ. Každá ďalšia konzumácia mliečnych výrobkov – syrov, nátierok, zmrzliny – po vypití odporúčaného množstva je teda už v rámci dňa navyše. Na doplnenie: na výrobu 1 kg syra je potrebných priemerne 11-15 litrov mlieka (podľa tvrdosti syra) a soľ viažúca vodu v organizme – netreba ho teda zjesť veľa na to, aby ste priberali. Budeme v skratke uvedené tisícročiami overené odporúčania ignorovať?

Zdravotné problémy spojené s konzumáciou mlieka

Štvrtá myšlienka súvisí s veľmi rozšírenými ťažkosťami - bolesťami hlavy. Už v roku 1780 upozornil britský vedec John Fetherle svojou štatistikou na vzťah medzi konzumáciou syrov a migrénovými bolesťami hlavy. Ďalšie výskumy to len potvrdili. Príčinou veľkej časti bolestí hlavy je mliečna bielkovina kazeín. Mlieko a výrobky z neho majú schopnosť neutralizovať kyselinu soľnú, ktorú vylučujú žľazy v stenách žalúdka. Kazeín naväzuje žalúdočnú kyselinu (preto sa mlieko odporúča ako prvá pomoc ľuďom s pálením kyseliny), čím sťažuje nielen prácu žľazám, ale narúša celkové vstrebávanie ostatných nedobre natrávených živín. Výsledkom je sústavný hlad, telo si pýta živiny, ktoré nemôže vstrebať...

Mohli by sme si spomenúť tiež problém zahlieňovania organizmu mliekom a mliečnymi výrobkami. O následkoch v súvislosti s opakovanými nádchami, ťažkosťami s dýchaním a podobne ani nehovorím. Mohli by sme spomenúť alergie. Alebo skutočnosť súvisiacu s nízkotučnými mliečnymi výrobkami zverejnenú v marci t.r. overenú na viac ako 50 tisíc obyvateľoch USA – až 68% konzumentov nízkotučných výrobkov trpí rôznymi kožnými problémami, kým u tých, ktorí sa im vyhýbajú, je to iba čosi nad 30%. Je známy údaj, že viac ako 60% detí nevie stráviť kazeín vôbec. Nedokonale alebo len čiastočne strávené bielkoviny z kravského mlieka vstupujú do krvného obehu a dlhodobo dráždia tkanivá, čím vzniká vnímavosť na rôzne alergény. Táto krv sa filtruje v pečeni, a tá je takto tiež nezdravo zaťažovaná. Mimochodom, methionín potrebný na zdravú činnosť pečene, ktorým sa často argumentuje v prospech mlieka, možno získať i bez vedľajších škodlivých efektov napríklad z výrobkov zo pšenice špaldy.

Mohli by sme tiež spomenúť často používaný argument nedostatku vápnika. Dr.William Ellis, M.D. sa problematikou mlieka zaoberal 42 rokov, za túto dobu spracoval viac ako 25 tisíc krvných nálezov. Záverov je viac – zaujímavé sú najmä dva nasledujúce. Ľudia s pravidelnou mliečnou stravou nie sú schopní vstrebať všetky výživné látky zo stravy tak dobre ako ľudia bez mlieka, sú preto často hladní a trpievajú bolesťami hlavy. Ľudia pijúci 2-3 poháre mlieka denne majú nebezpečne nízku hladinu krvného vápnika. Človek vie vápnik úplne metabolizovať iba z materského mlieka, kravské nie je preňho na to vhodné. USA je jednou z krajín s vysokou spotrebou mlieka. Ak je pravda, že mlieko je pre človeka vynikajúcim zdrojom vápnika, prečo je USA tiež jednou z krajín s vysokým výskytom osteoporózy (rednutia kostí)?

Na záver osobná skúsenosť

Rástol som na mlieku, syroch, vajciach, mäse – bežnej slovenskej strave v období socializmu. Mával som jeden čas i mliečne desiate. Pravidelne som bol minimálne 2-3 razy ročne pripútaný na lôžko s angínami či chrípkami. A počas štúdia na VŠ som si povedal – dosť – treba niečo spraviť pre svoje zdravie. Začal som piť viac mlieka. Liter i viac denne. Po pol roku ma zložilo. Antibiotiká nepomáhali, ani ich dvojnásobné dávky. Viac ako 2 mesiace som preležal. Prestal som piť mlieko. Po 2 týždňoch aj bez tabletiek iba na prieduškovom čaji ťažkosti ustúpili. Prešiel rok, vrátili sa iba raz. O dva roky neskôr – na vojenčine v južných Čechách povestných svojimi vynikajúcimi smotanovými jogurtmi – som si prišiel opäť na svoje mliečne chute. Tentoraz v podobe zdravých jogurtov. Po troch mesiacoch som ležal vo vojenskej nemocnici a vďačne prijímal penicilínové injekcie. Tam som prestal úplne na 10 rokov s výrobkami mliekospracovateľského priemyslu. Dnes ich jem možno raz do mesiaca, rešpektujem spomínané tisícročné skúsenosti Indov. Bez následkov. Mlieko kupujeme v kvalite BIO pri príležitostnej návšteve Čiech alebo v Rakúsku (!), syry len nefarbené ovčie, kravské, kozie neodtučňované na nízke hodnoty. Cholesterol v nich síce je, ale pri tej spotrebe... Stačí trocha pohybu a telo ho „spáli“.

A ešte pár slov k finančnej stránke projektu. Je dobre uvedomiť si skutočnosť, že ide o peniaze nás všetkých, ktorí platíme dane. Politici pred voľbami takmer v každej krajine sľubujú primeranú lekársku starostlivosť - najlepšie znie spolu so slovíčkom „zadarmo“ - ak zvolia práve ich. Peniaze získané z daní majú ísť v súvislosti so zdravím nielen do zdravotníctva, ale tiež na prevenciu. Žiaľ, v súčasnosti je už väčšina obyvateľstva na úrovni podvedomia presvedčená, že sama nie je kompetentná rozhodovať o svojom zdraví, o svojich peniazoch. Potrebujeme lekárov, potrebujeme politikov. Bez nich sme stratení. Všimnite si ako jednáte s lekárom alebo politikom– ako rovný s rovným? Ako človek s človekom? Myslím, že je čas rozhodovať sa opäť aj na základe vlastného úsudku.

Navrhujem všetkým čitateľom – predtým, než budete súhlasiť s tým, aby vaše deti konzumovali v škole pravidelne mlieko, odpovedzte si na otázky kladené na konci niektorých odsekov. Vylúčte na 3 mesiace všetko mlieko, syry, zmrzlinu, jogurty, smotany, termix, tvaroh a ostatné mliečne výrobky. Všetky sušienky, pečivo s obsahom sušeného mlieka – keď všetky, tak dôsledne. Nanajvýš pravdepodobne sa budete cítiť oveľa lepšie a k mlieku sa vrátite opatrne s rešpektom, ktorý si zaslúži. Ako k potravine, ktorá živila našich predkov, ako k potravine, ktorá má svoje zvláštne miesto vo výžive. S prihliadnutím na jeho určenie pre teliatka, s prihliadnutím na kvalitu toho, čo konzumujete. Azda až takýto uvedomelý prístup na základe vlastných skúseností obyvateľov donúti mliečny priemysel na Slovensku ponúkať BIO-kvalitu namiesto kvantity v školách...

Možno na základe podnetov rodičov ministerstvo pôdohospodárstva SR uvoľní peniaze na (podľa môjho názoru) oveľa prínosnejší a zdravší projekt - podobne ako v Taliansku - na podporu domáceho odbytu ovocia a zeleniny slovenských BIO-fariem, ktoré v súčasnosti svoju úrodu umiestňujú predovšetkým v zahraničí.