Vela veci, co som si tu v diskusii precital, ako by som cital o sebe. O depresiach som vzdy pocuval a myslel si, ze to je zalezitost niekoho ineho, ze ja mam len obcas hadam blbu naladu... ale ked uz energia isla k nule, prisli bolesti v krizoch ci v zatylku, ktore zahadne prichadzali a zahadne mizli, prichadzali slzy uprostred noci, navaly nizkeho tlaku a zachvaty hypochondrie... tak zacal som surfovat po internete. Vdaka manzelke som mal v nej spolocnika, s ktorym som sa mohol kedykolvek rozpravat, to bolo a je pre mna velmi vela.
Ale teraz k tomu podstatnemu: som presvedceny, ze lekari mozu vyrovnat biochemicke reakcie v tele, ze manzelka ci psycholog sa mozu s vami rozpravat, ze orechy a zdrava strava mozu zmiernit uzkostne stavy. Ale pokial clovek sam v sebe nezmeni postoj k veci, ktora spustila alebo vyvolala depresiu, depresia sa bude vracat a tak vsetky tie opatrenia budu len kratkodobe. Aj mne pomaha hlavne pohyb - prechadzky 1 - 2-krat denne po 40 minut s kratkym cca 5-10 minutovym "poklusovym pobehnutim". A k tej zmene postoja to najpodstatnejsie: POMAHA NEMYSLIET!!! To je podla mojej skusenosti to najsilnejsie, co mi pomaha k rovnovahe. Nemysliet ani na depresiu, ani na minulost, ani na buducnost, ocakavat neocakavane, brat a tesit sa z toho, co prinasa pritomnost. Zahodit za hlavu vsetky navody na zivot, na to ako zbohatnut, ako byt zdravy, ako schudnut, ako odvratit to ci ono! Zivot by boli ubohy, keby tvorovia k zivotu potrebovali nosit vo vrecku navod "Ako zit". Zivot je vsak uzasne vymakany az k dokonalosti, ako je vyvazeny a pritom jedoduchy. Komplikovane su len nase myslienky. Ked ich vypneme, zostane nam len navod v nas samych, ktory nosime kdesi vnutri, hadam v srdci, ktory sa prejavuje v podobe intuicie, ci tzv. tretieho oka. Sme napojeni na vyssie vedomie a ked nepremyslame, v kazdej chvili "tu a teraz" presne vieme, co mame urobit, co prospieva nielen nam ale sucasne je v sulade - harmonii s ostatnym svetom. Zacneme sa hyckat v tom, co nam robi dobre... tak som to zacal robit aj ja a pomaha to. Dostavam sa z jamy depresie nahor!!! Je to uzasne :-) Len nezacat zbytocne premyslat, radsej uz potom nieco fyzicky robit alebo si zacvicit. Verte, ze vzdy, v kazdom okamihu viete, co vam spravi dobre. A ked vas to uz napadne, nerobte s tym kompromisy - lebo to su uz zas myslienky, ktore Vas tahaju dole. Myslienky pochybnosti. Niekedy Vas mozno az prekvapi, jednoducha vec, kolko urobi radosti. Napriklad odskocit si namiesto obeda k rieke a sledovat vodu, alebo zavriet si oci na 5 minut a pustit si oblubenu pesnicku...urobte hocico, co citite ze Vas potesi. Urobte to, nech je to hocako blaznive, proti predpisom, proti zvyklostiam. Uz ziadne kompromisy. POMAHA NEMYSLIET! Prvy raz pisem vo svojom zivote do nejakej internetovej diskusie. Citil som, ze mam to urobit. Tak som nad tym radsej nepremyslal a napisal zo srdca co citim. A teraz je mi fajn :-) Som s vami a zelam vsetkym vela trpezlivosti, odvahy byt sebou a rozhodnosti mat sameho seba rad aspon tak, ako mate radi svojich bliznych :-) Ak verite v Božiu pomoc, tak nech Vam v tom Boh pomaha.

Ahojte volám sa Ondrej a pred 3 rokmi u mťa vypukla chronická úzkosť spojená z depkou. Bral som Cipralex antidepresíva asi rok. Teraz už žijem 2 roky bez nich. A vravím Vám všetkým dá sa to! Ale chce to obetovať tomu čas, a vôľu. Najúčinnejšie je cvičenie, príroda a hlavne aeróbne športy, beh, korčuľovanie, lyžovanie atď. a kamaráti alebo rodina.Ja v rodine moc oporu nemám ,našiel som si kamarátov. Všetko musí byť pravidelné. Pohyb a čerstvý vzduch musí byť každý deň. Tréning ako taký napr hodinový aspoň 4 krát do týždňa! Ľuďom z dlhodobou depkou alebo úzkosťamy to zaručene pomôže! Je dobré si dať pred začiatkom tejto tréningovej terapie nejakú očistu tela. Všetko o potravinách hore platí a ešte by som dodal dôležité sú aj Omega 3 mastné kyseliny.(Mäso lososa) Všetky vitamíny sa snažte do tela dostávať prirodzenými potravinami. Na raňajky, ovsenné vločky a iné cereálie. Žiadne tesco čokoládové ale prírodné s jogurtom. Toto všetko vám pomôže zlepšiť výrobu serotonínu na telesnej báze.To všetko je ale nanič ak nevyhľadáte psychoterapeuta, ktorý vás bude sprevádzať po psychickej stránke, pretože náš problém je hlavne psychický. Dokonca myslím že prvých 20 návštev hradí poisťovňa. Antidepresíva sú len na začiatok pre akútne prípady.Chronických pacientov neriešia.Je to ťažke skombinovať každodenný život, prácu, kamarátov, školu a iné so starostlivosťou o svoju psichyku, ale treba sa zmieriť s tým že túto chorobu máte a povedať si že tak ako aj cukrovkár chodí na inzulín alebo reumatik chodí na rehabilitácie a má upravenú stravu, my máme túto chorobu a tá si vyžaduje liečbu. Máte na to právo, ukrátiť kamarátov, kariéru a rodinu o trochu času denne a stravovať sa individuálne. Čím viac sa budete tomuto venovať tým viac potlačíte svoju depresiu! Niekto je na vozíčku a nič s tým nevie urobiť. Vy musíte iba cvičiť, zdravo jesť ,relaxovať, a pracovať na svojej psychike, čo sú vlastne aj výsady a snahy bežných úspešných zdravých ľudí. Veľa šťastia! A nezabúdajte, nieste sa mi a vaše zdravie a štastie čaká len na vašu snahu!

Pekný dník Vám.. Mám skúsenosti s depresiou dlhé roky...Ale stálesa s tým nedokázem zmierit..Niekto je chorý na srdiecko,iný má cukrovku..S tým vsetkým sa dá postupne zmierit,ale depresia je tichá,zákerná,útocí zo zadu...Nikdy si na nu nezvykneme..Uberá nám zo zivota,pretoze my vtedy vlastne nezijeme..Prezívame....Zo dna,na den....Prajem vsetkým dobrým ludkom,cistotu duse,krásu v srdci a radost zo zivota... Vela stastia...Musíme verit,ze raz bude dobre. Ak sa Vám bude chciet "pokecat",vyrozprávat napíste mi na mail..Budem velmi rada..papa..

Ludia nikdy za 46 rokov zivota by som nepovedela ze sa dostanem do takehoto stavu.No stalo sa nieco necakane vmojom zivote,nieco s cim neviem zit.Navonok sa vsetkym zda ze co blbnem,ved sa akosi vsetko usporiadalo ale vo mne je nic.Nicota ktora sa siri okolo mna ako v tej rozpravke o fantazii.Rozum by aj chcel fungovat ako normalny clovek ma fungovat no telo nie.Lezim cele dni najlepsie v tichu a tme sama a samovolne mi tecu slzy.Je mi strasne smutno a luto.Luto nad doterajsim zivotom o ktorom som si vzdy myslela ze je dobry a zrazu je to prec.Nic nie je ako predt7m,nic ma nedokaze nakopnut aby som zila pre moje deti,ktore su sice dospele ale su doma,pre mojho muza ktory to sposobil ale ke stale tu ale neviem ci ma znova nepodrazi,no a hlavne pre seba,lebo zit sa ma. Nepomaha praca,lekari ani lieky ba dokonca ani cas,ako vravia ze ten vsetko vylieci. Mne sa zda ze casom je to este horsie,lebo zivot ide dalej preteka mi pomedzi prsty,nemem ziadnu radost,na nic sa netesim a tak je tam znova ten smutok a obrovska lutost a nic.Keby niekto vedel ako z toho von bola by som rada.

Je to zlozitejsie ako sa zda. Mam s tym svoje skusenosti. Odporucam pravidelny spanok, relaxaciu (meditaciu - idealna na uvolnenie a sustredenie myslenia na dýchanie) a lahký a pravidelny sport v dlzke min 30min - chodza, bicykel, korcule, plávanie, pomalší beh alebo rýchlejsia chozda a pod. Treba vsak zacat opatrne a postupne, inac si clovek spotrebuje energiu, ktore telo potrebuje na boj s depresiou. Caj z medovky je super a osladeny medom je lepsi ako cokolada. A hlavne vela vzduchu a slnka. V zimnych mesiacoch pomoze aj lampa s vyzarovaním svetelneho toku podobnemu slnecnemu ziareniu- kupil som ju cez internet (Conrad). A este na zaver: velmi vhodná je akupunktúra. Fakt to pomaha!
Drzim palce