Záujem o produkty z ekologického poľnohospodárstva na trhoch Európskej únie stúpa. Narastá aj výmera pôdy a počet subjektov v systéme ekologického poľnohospodárstva na Slovensku. Žiaľ, veľká väčšina bioprodukcie ide na vývoz vo forme suroviny na ďalšie spracovanie. Dokážu subjekty fungujúce v systéme ekologického poľnohospodárstva na Slovensku ponúknuť na zahraničné trhy okrem biosurovín aj produkty s pridanou hodnotou? Prečo sa zatiaľ nedarí u nás rozvinúť spracovateľský biopotravinársky priemysel?

Ekologické poľnohospodárstvo na Slovensku - orientácia na vývoz

Ekologické poľnohospodárstvo ako oficiálny a kontrolovaný systém má na Slovensku už viac ako 13-ročnú tradíciu. Slovenskí ekologickí poľnohospodári produkujú obilie všetkých bežných druhov, zemiaky, strukoviny, zeleninu i ovocie. Pestujú sa i liečivé rastliny a rastliny na kozmetické účely.

Pomerne silne je zastúpený chov zvierat na ekologických farmách. Prevažuje však chov prežúvavcov - hovädzieho dobytka, oviec a kôz. Veľké rezervy má Slovensko v chove ošípaných a hydiny, pričom záujem spotrebiteľskej verejnosti (i zahraničnej) je veľký a to najmä o vajcia, bravčovinu a o mäso hrabavej i vodnej hydiny v kvalite BIO.

Celková výmera pôdy v systéme ekologického poľnohospodárstva na Slovensku (k 30.4.2005) je necelých 95 000 hektárov, z toho asi 28 000 ha tvorí orná pôda a necelých 66.500 ha tvoria trvalé trávne porasty. Ostatok, t.j. okolo 350 ha, tvoria ovocné sady a vinohrady. V systéme ekologického poľnohospodárstva pracuje 214 subjektov. Výmera pôdy i počet subjektov sa zvyšujú. Potešiteľný je aj fakt, že sa mení aj štruktúra podnikov - v poslednom období pribudlo niekoľko menších rodinných ekofariem.

Trh s biopotravinami sa na Slovensku zatiaľ viac-menej ešte len rodí - úzky sortiment biopotravín je dostupný v niekoľkých špecializovaných predajniach zdravej výživy a v niektorých reťazcových supermarketoch. Žiaľ, veľká väčšina slovenskej bioprodukcie ide na vývoz ako surovina na ďalšie spracovanie. Prečo nie, keď sa dá na trhoch Európskej únie veľmi dobre uplatniť?

Keď sa však na vývoz biosurovín pozrieme z pohľadu slovenského spotrebiteľa, musíme konštatovať, že je to škoda. Biopotraviny sú veľmi chutné a zdravé. Žiaľ, bežný spotrebiteľ ich ešte ani nemusel objaviť - nepozná pojem certifikovaná biopotravina, ani logo, ktorým sa označujú. To je škoda, pretože bez informovaného spotrebiteľa nie je dopyt, bez dopytu nie je ponuka, nerozvinie sa spracovateľský priemysel a cenné bioprodukty poputujú i naďalej do zahraničia. A to určite nie je ideálny stav - pre samotných farmárov, z hľadiska zdravia ľudí i celospoločenského.

Čo urobiť pre rozvinutie spracovateľského priemyslu?

Treba pracovať na všetkých frontoch, aby si kvalitné slovenské bioprodukty a biopotraviny našli cestu k slovenských spotrebiteľom.

Vy, čo už ste biopotraviny objavili, povedzte o nich Vašim známym, pošlite im informáciu o podujatí ekologických poľnohospodárov, pozvite ich na večeru, prineste do škôlky koláč upečený zo špaldovej biomúky, podarujte chutný biočajík, biokávu či biovíno... Nie nadarmo hovoria ekologickí poľnohospodári na celom svete: Ochutnajte ten rozdiel!

Pre podporu ekologického poľnohospodárstva veľa robia a môžu urobiť občianske združenia alebo neformálne iniciatívy nadšencov - organizovaním infostánkov, ochutnávok, výletov na ekofarmy, šírením letákov alebo distribúciou čerstvých bioproduktov z ekofariem - napr. prostredníctvom klubov priateľov ekologického poľnohospodárstva. Tu je veľa čo zlepšovať - rozšíriť spoluprácu aj mimo rámec environmentálnych, ochranárskych organizácií - prizvať k spolupráci aj materské centrá, kresťanské organizácie, združenia ľudí s chronickými ochoreniami a pod, osloviť pediatrov, poradenské centrá zdravej výživy a pod.

Najviac možností pomôcť (ale zatiaľ minimálny záujem) má štát. Mohol by napríklad:

• uskutočniť mediálnu kampaň na podporu produktov ekologického poľnohospodárstva a značky EKO poľnohospodárstvo prostredníctvom STV a Rádia Slovensko - tak ako v prípade podpory slovenskej produkcie a Značky kvality;
• zaplatiť ekofarmárom náklady spojené s certifikáciou bioproduktov a biopotravín, ako je to v USA;
• finančne podporiť osvetové podujatia typu týždeň alebo mesiac biopotravín, ako je to v ČR;
• zvýhodniť ekologických poľnohospodárov znížením DPH na certifikované produkty ekologického poľnohospodárstva;
• uprednostniť bioprodukty pri verejnom obstarávaní na ministerstvách, úradoch štátnej správy...

Zelenú ekologickému poľnohospodárstvu a domácej spotrebe jeho produktov

Ekologické poľnohospodárstvo je "win- win-win" model, kedy získavajú všetky zúčastnené strany - producenti, konzumenti i štát. Samotní poľnohospodári, lebo s ekologickou produkciou budú zaručene konkurencieschopní, ľudia, ktorí budú môcť vo väčšej miere konzumovať zdravé biopotraviny a v dlhodobom dôsledku nepochybne aj štát, pretože sa zachová úrodná pôda, obmedzí sa znečisťovanie riek a ovzdušia, zvýši sa biodiverzita, zvýši sa potenciál pre agroturistiku a atraktivita bývania na vidieku.

Prajme si, aby sa spracovateľský biopotravinársky priemysel rozvinul na Slovensku čím skôr, aby si spotrebitelia mohli (aj dovoliť) kúpiť BIO chlieb a pečivo, mlieko, jogurty, syry, zeleninové a ovocné šťavy, lekváry, dojčenskú stravu, jogurty, mäsové výrobky... Zatiaľ si totiž môžeme vybrať z dosť obmedzeného sortimentu biopotravín (predovšetkým produkcia Ekotrendu Myjava) a ostatné biopotraviny z dovozu, i keď už sú výnimočne dostupné v pár špecializovaných bio-obchodoch, väčšinou stoja na policiach, pretože rodiny s priemerným zárobkom si ich nemôžu dovoliť kúpiť.

Slovensko má všetky predpoklady pre rozvoj ekologického poľnohospodárstva:
naše polia nie sú prechemizované tak ako v západnej Európe a poľnohospodárska pôda, ako aj pracovná sila sú relatívne lacné. Bola by však škoda, keby pri jeho ďalšom rozvoji malo ísť hlavne o vývoz "lacných" biosurovín na trhy Európskej únie.

A čo si o tom všetkom myslíte Vy? Teším sa na vaše názory, pripomienky a tipy...