Exkurzia do Bavorska sa uskutočnila v rámci programu BioAkademie 2005 (30.6-2.7.2005).

Mozaika obilných honov

Prvou zastávkou bola farma Biohof Apfelbeck v západnom Bavorsku neďaleko mestečka Platting. Farmár – pestovateľ cibule, zemiakov a obilia na 70 ha pôdy (z toho 43 ha vlastnej), začínal produkciou a predajom primárnych plodín, neskôr však rozšíril svoje aktivity na ich triedenie a v poslednom čase aj na ich malo-spotrebiteľské balenie (zemiaky, cibuľa). Takto postupne získal pridanú hodnotu konečného produktu a mohol začať komunikovať aj priamo s koncovými predajcami zemiakov, čo samozrejme zvýšilo jeho príjem za vypestovanú plodinu. V prípade obilnín sa rozhodol ísť cestou kvality, pestuje viacero tradičných no zároveň jedinečných odrôd pšenice – jednozrnku a dvojzrnku, ktoré našli odbytisko pri výrobe viac-zrnného biopiva, ako aj špaldu na pekárske a iné potravinárske účely. Zaujímavé bolo vidieť mozaiku z jednotlivých honov bio-obilnín popri konvenčných, neďaleko pestovaných (nízkych) varietách pšenice.

Na farme nie je živočíšna výroba a tak živinovú rovnováhu pôdy udržuje farmár predovšetkým dômyselným striedaním pestovaných plodín. V malej dedinke, kde je farma Biohof Apfelbeck, je približne 10 ľudí, ktorí uprednostňujú bio-potraviny a tak na farme založili aj malý, no celkom dobre zásobený bio-obchodík.

Ozvučené skleníky s BIO zeleninou

Druhá zastávka bola u najväčšieho pestovateľa biozeleniny i biojahôd v Bavorsku – Biohof Laurer, neďaleko dedinky Landau v západnej časti Bavorska. Celková plocha, na ktorej manželia Laurerovci pestujú zeleninu, má približne 90 ha, z čoho len 10 ha je vlastná pôda. Priebežne pracuje na farme približne 10-30 sezónnych pomocníkov prevažne z Poľska a Slovenska. Hlavnými plodinami sú pór, brokolica, karfiol, jahody, špargľa, uhorky, paprika, artičoky. Súčasťou už veľmi dobre zabehnutej farmy sú dva veľké (ozvučené = pracovná pohoda) skleníky, spracovateľská hala – kde sa podľa sezóny a plodiny strieda spracovateľská linka, ako aj chladiace boxy na uchovanie zeleniny pred jej odvozom. Prevažná časť produkcie (do 75%) sa predáva veľkoskladom biozeleniny.

Keďže ani tento farmár nemá živočíšnu výrobu, až na malý chov danielov v blízkom lesíku, i on sa živinovú rovnováhu snaží dosiahnuť predovšetkým dômyselnou rotáciou plodín a medziplodín.

Radosť byť ošípanou

Treťou zastávkou bol chov ošípaných u rodiny Prantlovcov v strednom Bavorsku, približne 30 km južne od Regensburgu. S pomocou EÚ fondov sa rodine Prantlovcov podarilo vybudovať nové ustajnenie pre chov ošípaných, ktoré bolo domyslené do posledného detailu, tak aby maximálne zohľadňovalo lokálne podmienky a potreby sviniek. Tak napríklad, prierez hlavnou v strede otvorenou stajňou, rozdelenou na jednotlivé „boxy“, bol orientovaný severo-južne a tak mali prasiatka slniečko celý deň - ráno na jednej strane, večer na druhej, čo je však dôležité, vždy mohli odpočívať aj v tieni na druhej strane stajne. Chovné priestory boli zapustené 2,5 m do svahu a tak ani počas najtuhších zím netrpeli bio-svinky chladom. Dômyselne bolo riešené aj čistenie priestorov – kedy jedným zhrnutím traktorom boli chlievy pripravené na novú slamenú podstielku. Chovné priestory boli špecificky upravené pre vekovo rôzne staré prasnice prípadne aj s prasiatkami. Pri tých najmenších boli zabudované napr. infra-červené lampy, kde sa prasiatka mohli zohriať, rôzne jednoduché no veľmi efektívne opatrenia, ktoré minimalizovali nebezpečia zaľahnutia, poranenia prasiatok prasnicou atď.

Farma sa zameriava predovšetkým na odchov prasiatok, ktoré potom predáva na ďalší chov, teda jej hlavnou prioritou nie je produkcia mäsa. Kapacita na uskladnenie živočíšneho hnoja spĺňa požiadavky Nitrátovej smernice EU (najmenej 6 mesačná kapacita) a všetok hnoj sa využije na vlastné polia, na ktorých si farma pestuje krmoviny.

Farmári z presvedčenia

U všetkých troch farmárov sme cítili ochotu zdieľať skúsenosti a hlboký vzťah k ekologickému spôsobu hospodárenia, z ktorého vyvierali kreatívne, samostatné nápady ako riešiť problémy a vylepšiť príp. rozšíriť produkciu. Takáto cesta by mala byť prirodzená pre všetkých bio, eko – farmárov, ktorí nepestujú/nechovajú len kvôli peniazom či dotáciám. Verím, že postupne sa (bio)kultúra poznania a presvedčenia udomácni aj u nás na Slovensku, kde ekologické poľnohospodárstvo prežíva veľký rozmach – (žiaľ) predovšetkým kvôli dotáciám EÚ; a je podľa môjho názoru podmienkou, aby neprišlo k jeho veľkému pádu.