BIO spotrebiteľ

Nitratová direktíva
Toky nie sú stoky! (11)

22.03.2006 07:55
Poľnohospodárske aktivity sú považované za najväčšie, reálne i potenciálne, zdroje ohrozenia kvality vôd. Vysoká koncentrácia poľnohospodárskych aktivít môže byť príčinou bodového alebo plošného znečistenia vodných zdrojov. Odhaduje sa, že poľnohospodárstvo má 10 - 15 % podiel na celkovom znečisťovaní vodných zdrojov.
Nitratová direktíva v praxi
Nitratová direktíva má svoje opodstatnenie
Hlavnými druhmi poľnohospodárskeho znečistenia vodných zdrojov môžu byť pevné exkrementy hospodárskych zvierat, komposty, kaly, sedimenty, silážne šťavy, odpadové vody z poľnohospodárskych výrob, hnojivá, pesticídy, iné chemikálie (moridlá, konzervačné látky) ale aj oleje a pohonné hmoty. Možné je aj poľnohospodárske znečistenie vodných zdrojov patogénnymi mikroorganizmami a inými zdravie ohrozujúcimi živými organizmami, alebo ich odpočinkovými a vývinovými formami (spóry, larvy).

K poľnohospodárskemu znečisťovaniu vodných zdrojov dochádza priamym vstupom znečisťujúcich látok do vodného prostredia, alebo difúziou cez pôdne prostredie.

Čistota našich vôd závisí aj od poľnohospodárskej činnosti vykonávanej na územiach, cez ktoré pretekajú naše toky predtým, než sa dostanú na Slovensko. Taktiež naše poľnohospodárstvo prispieva k znečisťovaniu vôd, ktoré prechádzajú na územia susediacich štátov.

Zlepšovanie kvality vodných tokov v krajine je teda možné iba pri dôslednom uplatnení lokálnej zodpovednosti a medzinárodnej spolupráce.

NITRÁTOVÁ DIREKTÍVA

Smernica 91/676/EEC o ochrane vodných zdrojov pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárstva.

Prečo práve ochrana pred dusičnanmi?
  • pretože sa môžu kumulovať v rastlinnej produkcii a kontaminovať ju,
  • pretože sa môžu vyplavovať do vodných zdrojov a znečistiť ich,
  • pretože sa môžu transformovať na oxidy dusíka, ktoré zamorujú ovzdušie,
  • pretože dusičnany, a aj z nich tvorené plynné produkty, môžu poškodzovať zdravie človeka.
Prečo hrozí práve poľnohospodárstvo?
  • pretože pôda je najväčším producentom dusičnanov v prírode,
  • pretože aplikované minerálne hnojivá môžu vyvolať nárast obsahov dusičnanov v pôde,
  • pretože hospodárske hnojivá a exkrementy zvierat môžu byť zdrojom pre tvorbu dusičnanov v pôde a prírode.

Nitrátová direktíva 91/676/EEC určuje zásady a opatrenia na obmedzenie prieniku dusičnanov z poľnohospodárstva do vodných zdrojov. Prikazuje vypracovať na národných úrovniach:
  • kódex správnej poľnohospodárskej praxe,
  • vymedziť zraniteľné oblasti,
  • určiť programy hospodárenia pre zraniteľné oblasti.


Najdôležitejšie opatrenia vyplývajúce z Programov hospodárenia v zraniteľných územiach:
  • Na svahoch nad 12° sa produkčný blok nesmie využívať ako orná pôda.
  • Je zakázané používať všetky druhy hnojív obsahujúcich dusík od 15. novembra do 15. februára.
  • Skladovacie kapacity na tekuté hnojivá musia byť vybudované na 6– mesačnú produkciu (s odkladom do roku 2008).
  • Ročná dávka dusíkatých hnojív nesmie prekročiť 170 kg N/ha. V prípade, že je táto dávka aplikovaná vo forme hospodárskych hnojív, je možné ju doplniť maximálne o 50 kg N/ha vo forme minerálnych hnojív.
  • Jednorázová dávka minerálnych hnojív nesmie prekročiť 60 kg N/ha.
  • Účinná protierózna ochrana musí ochraňovať povrchové vodné zdroje pred zmyvom pôdy.





Hodnotenie: 86.6%, 3 hlasy Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Rudolf PadoPredseda a projektový manažér OZ TATRY. Vyštudoval geológiu a geochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. OZ
TATRY realizuje dlhodobú víziu nazvanú Program obnovy krajiny v podtatranskom regióne.

Súvisiace články


Diskusia: Nitratová ...

    Som absolventom SPU AF Nitra, takze tento problem mi je blizky. Bohuzial v mojom obore a v nasom regione sa neda zohnat praca agronoma. Ale domnievam sa, ze s tym hnojenim polnych plodin to nie je na Slovensku az tak horuce. Clanky stare asi 10 rokov od pana profesora Facenka zneli v tom zmysle, ze najprv budu hladovat rastliny a potom ludia... Staci sa pozriet na mnohe porasty, ich neduzivy stav Vam signalizuje, ze tam chyba vela zivin.
    Nemusi to byt pravda na juhu Slovenska, alebo tam, kde
    kde agronom dostane vela financii na vyzivu a ochranu rastlin.... Samotna tendencia klesajucich urod tiez vela napovie. Ale ekonomika ma posledne a rozhodujuce slovo, kedy, kde a co sa oplati - vela toho zisku polnohospodari vsak nevidia. Maju ho ine rezorty.
    Ine podmienky maju nasi kolegovia v zapadnej Europe, mnohi polnohospodarski odbornici na vlastne oci videli... Ochrana ovocnych stromov - 23 postrekov!!!
    Tam uz dake rezidua urcite vyskocia, vsak? No dalo by sa pisat, pocitat - ludia z praxe vedia svoje.
    Ale kontaminacia potravin dusicnanmi - dusitany - nitrozoaminy /karcenogeny/ - tak to uz je velmi vazna vec. Dosledna kontrola je velmi dolezita - ktovie co sa sem vsetko dovaza do obchodnych retazcov....
    Tak to je len par uvah k Vasmu clanku.

    Ing. Pavel Skapik
    ucitel na ZS
      Reagovať
     
    0
     
    0

    Hnojenie

    Dakujem za reakciu. S hnojenim sa situacia rozni od lokality ku lokalite.
    Ovela vacsim problem je prakticka realizacia hnojenia.
    Absolutne sa nedodrziavaju zakladne postupy, ktore uz nie su len otazkou zakonov tejto krajiny, ale elementarnej slusnosti - tj. nedodrziavanie ochranneho pasma okolo vodnych tokov, vytekanie mocovky zo skladov hnoja, zazil som rozstrekovanie mocovky v zimnom obdobi na horsku planinu, vypustanie mocovky o 00.30 hod v noci do miestneho potoka ... mnohe z tychto pripadov riesila a uspesne SIZP.

    Pouzivame prenosne kompaktne laboratorium pre analyzu vody, ktorym sa daju velmi rychlo zistit hodnoty dusitanoveho a amoniakalneho dusika. V niektorych pripadoch nam nestaci prislusna monitorovacia skala.

    K peniazom v polnohospodarstve: Ja osobne som za akekolvek dotacie do polnohospodarstva, bez ohladu ci je to v Holandsku, Belgicku alebo na Slovensku. Produkty (a nielen v polnohospodarstve) maju byt vyrabane v "cistej ekonomike" (bez dotacii, podpornych programov ...) a maju v cene niest nielen ekonomicke, ale aj socialne a environmentalne externality. Akekolvek dotacie vytvaraju disparity na trhu.

    To, ze si nemozete najst pracu ako agronom ma mrzi. Zial, na Slovensku uz skoro nikto nerobi to, co vystudoval. Zial, 28 VS, ktore chrlia rocne desiatky tisic absolventov situaciu nezlepsia, skor zhorsia. Spolocnost ma mat istu viziu a skolstvo ma reagovat na meniace sa potreby (tzn. nesnazit sa dobehnut pocet vysokoskolakov na 100 000 obyv. zapadnu Europu a to za kazdu cenu, znizuje sa tym kvalita vzdelavacieho procesu).

    Okrem toho, je potrebne zabudnutna to, ze niekto dostane maturitne vysvedcenie, prip. diplom z VS a je "hotovy clovek". Nastupuje fenomen celozivotneho multidisciplinarneho vzdelavania. Potrebujeme mudrych a kreativnych ludi, schopnych vybocit z tradicii a zauzivanych schem.

    Zelam Vam pekny den.




    Rudolf PADO   Reagovať
     
    0
     
    0



Pridať názor na článok





BIO magazín

Toky nie sú stoky!
Občianske združenie TATRY z Liptovského Mikuláša v spolupráci s Centrom environmentálnych aktivít z Trenčína Vám na serveri BIO spotrebiteľ ponúkajú možnosť vydať sa na cestu vody. Chceme ukázať, akou zraniteľnou je krajina a čo môžeme urobiť preto, aby sa stala nielen vizuálne krajšou, ale aj ekologicky stabilnejšou a produkčnejšou.



Najčítanejšie v rubrike



Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií