Poľnohospodárske aktivity sú považované za najväčšie, reálne i potenciálne, zdroje ohrozenia kvality vôd. Vysoká koncentrácia poľnohospodárskych aktivít môže byť príčinou bodového alebo plošného znečistenia vodných zdrojov. Odhaduje sa, že poľnohospodárstvo má 10 - 15 % podiel na celkovom znečisťovaní vodných zdrojov.
Nitratová direktíva má svoje opodstatnenie
Hlavnými druhmi poľnohospodárskeho znečistenia vodných zdrojov môžu byť pevné exkrementy hospodárskych zvierat, komposty, kaly, sedimenty, silážne šťavy, odpadové vody z poľnohospodárskych výrob, hnojivá, pesticídy, iné chemikálie (moridlá, konzervačné látky) ale aj oleje a pohonné hmoty. Možné je aj poľnohospodárske znečistenie vodných zdrojov patogénnymi mikroorganizmami a inými zdravie ohrozujúcimi živými organizmami, alebo ich odpočinkovými a vývinovými formami (spóry, larvy).
K poľnohospodárskemu znečisťovaniu vodných zdrojov dochádza priamym vstupom znečisťujúcich látok do vodného prostredia, alebo difúziou cez pôdne prostredie.
Čistota našich vôd závisí aj od poľnohospodárskej činnosti vykonávanej na územiach, cez ktoré pretekajú naše toky predtým, než sa dostanú na Slovensko. Taktiež naše poľnohospodárstvo prispieva k znečisťovaniu vôd, ktoré prechádzajú na územia susediacich štátov.
Zlepšovanie kvality vodných tokov v krajine je teda možné iba pri dôslednom uplatnení lokálnej zodpovednosti a medzinárodnej spolupráce.
NITRÁTOVÁ DIREKTÍVA
Smernica 91/676/EEC o ochrane vodných zdrojov pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárstva.
Prečo práve ochrana pred dusičnanmi?
- pretože sa môžu kumulovať v rastlinnej produkcii a kontaminovať ju,
- pretože sa môžu vyplavovať do vodných zdrojov a znečistiť ich,
- pretože sa môžu transformovať na oxidy dusíka, ktoré zamorujú ovzdušie,
- pretože dusičnany, a aj z nich tvorené plynné produkty, môžu poškodzovať zdravie človeka.
Prečo hrozí práve poľnohospodárstvo?
- pretože pôda je najväčším producentom dusičnanov v prírode,
- pretože aplikované minerálne hnojivá môžu vyvolať nárast obsahov dusičnanov v pôde,
- pretože hospodárske hnojivá a exkrementy zvierat môžu byť zdrojom pre tvorbu dusičnanov v pôde a prírode.
Nitrátová direktíva 91/676/EEC určuje zásady a opatrenia na obmedzenie prieniku dusičnanov z poľnohospodárstva do vodných zdrojov. Prikazuje vypracovať na národných úrovniach:
- kódex správnej poľnohospodárskej praxe,
- vymedziť zraniteľné oblasti,
- určiť programy hospodárenia pre zraniteľné oblasti.
Najdôležitejšie opatrenia vyplývajúce z Programov hospodárenia v zraniteľných územiach:
- Na svahoch nad 12° sa produkčný blok nesmie využívať ako orná pôda.
- Je zakázané používať všetky druhy hnojív obsahujúcich dusík od 15. novembra do 15. februára.
- Skladovacie kapacity na tekuté hnojivá musia byť vybudované na 6– mesačnú produkciu (s odkladom do roku 2008).
- Ročná dávka dusíkatých hnojív nesmie prekročiť 170 kg N/ha. V prípade, že je táto dávka aplikovaná vo forme hospodárskych hnojív, je možné ju doplniť maximálne o 50 kg N/ha vo forme minerálnych hnojív.
- Jednorázová dávka minerálnych hnojív nesmie prekročiť 60 kg N/ha.
- Účinná protierózna ochrana musí ochraňovať povrchové vodné zdroje pred zmyvom pôdy.