Zmeny klimatických podmienok výrazne ovplyvňujú zrážkové pomery v Európe. Väčšina klimatických modelov počíta s rastúcim množstvom zrážok pre centrálnu a severnú Európu a klesajúcim množstvom pre južnú Európu.
Celkový odber vody v Európe je 353 km3 .rok-1 , čo znamená, že je odoberaných 10 % celkového odberu sladkej vody v Európe.
Index využívania vodných zdrojov (WEI) v krajine predstavuje pomer priemerného ročného celkového odberu sladkej vody ku dlhodobým priemerným zdrojom sladkej vody v krajine. WEI identifikuje tie krajiny, ktoré majú vysoký dopyt v porovnaní s ich zdrojmi, a sú náchylné na vznik problémov spojených s nedostatkom vody.
Za krajiny s dostatkom vody možno považovať krajiny ležiace v centrálnej a severnej Európe (celkovo 20 krajín - 50 % európskej populácie). Šesť krajín (32 % európskej populácie) možno považovať za krajiny s malým nedostatkom vody (patrí medzi Rumunsko, Belgicko, Dánsko, južné krajiny. Grécko, Turecko, Portugalsko a nakoniec, sú tu štyri krajiny, ktoré sú považované za krajiny s nedostatkom vody- Cyprus, Malta, Taliansko a Španielsko (18 % populácie).
Podstatná časť povrchového vodného fondu SR priteká zo susedných štátov a jeho využiteľnosť je obmedzená.
Celkove priteká v dlhodobom priemere asi 2 514 m3 .s-1 vody, čo predstavuje asi 86 % nášho celkového povrchového vodného fondu.
V SR pramení v dlhodobom priemere približne 398 m3 .s-1 vody, čo predstavuje 14 % vodného fondu. Vodný fond Slovenska vzhľadom na svoju rozkolísanosť, nepostačuje kryť hospodárske potreby všetkých hospodárskych a sídelných aglomerácií.
Tento článok vyšiel v rámci seriálu, ktorý monitoruje
stav vody na Slovensku k 31.12.2004.
VODA - stav k 31.12.2004 [Toky nie sú stoky! (13)]