BIO spotrebiteľ

Kvalita podzemných vôd SR

15.05.2006 00:41
V roku 2004 bolo v rámci monitoringu kvality podzemných vôd celkovo pozorovaných 333 objektov – z nich je 208 vrtov základnej siete SHMÚ, 36 využívaných a 19 nevyužívaných vrtov (hydrogeologické prieskumné vrty), 47 využívaných a 23 nevyužívaných prameňov.
Systematické sledovanie kvality podzemných vôd v rámci národného monitorovacieho programu prebieha od roku 1982. V súčasnosti je monitorovaných 26 vodohospodárskych významných oblastí (aluviálne náplavy riek, mezozoické a neovulkanické komplexy). V roku 2004 bolo v rámci monitoringu kvality podzemných vôd celkovo pozorovaných 333 objektov – z nich je 208 vrtov základnej siete SHMÚ, 36 využívaných a 19 nevyužívaných vrtov (hydrogeologické prieskumné vrty), 47 využívaných a 23 nevyužívaných prameňov.

V minulosti sa odbery vzoriek podzemných vôd uskutočňovali v jarnom a jesennom období pre vybraný súbor ukazovateľov. V roku 1997 bolo rozhodnuté, vzhľadom na obmedzené finančné podmienky, skrátiť rozsah sledovaných ukazovateľov o vybrané špecifické organické látky a znížiť počet odberových cyklov na jeden. V súlade s tým boli vzorky podzemných vôd v roku 2004 odoberané len v jesennom období pre znížený rozsah sledovaných ukazovateľov.

V roku 2004 v rámci SR boli hodnoty prípustnej koncentrácie (najvyššej pripustenej koncentrácie) definované vyhláškou MZ SR č. 151/2004 Z.z. o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody, najčastejšie prekračované nasledujúcimi ukazovateľmi: Fecelk (148- krát), Mn (144-krát), a NEL-UV (63-krát) z celkového počtu 333 stanovení.

Z dostupných grafov vyplýva, že v rámci podzemných vôd SR vystupuje do popredia problematika nepriaznivých oxidačno-redukčných podmienok, na čo poukazujú často zvýšené koncentrácie Re, Mn a NH4+. Tak ako v predošlých rokoch, naďalej pretrváva znečistenie organickými látkami indikované častým prekračovaním prípustnej koncentrácie nepolárnych extrahovateľných látok (NEL-UV) a CHSKMn. V porovnaní s rokom 2003 však počet prekročení NEL-UV klesol, ale v ukazovateli ChSKMn zaznamenali väčší počet prekročení limitných hodnôt.

Prevládajúci charakter využitia krajiny monitorovaných oblastí (urbanizované a poľnohospodársky využívané územia sa premieta do zvýšených obsahov oxidovaných a redukovaných foriem dusíka vo vodách (dusičnany 35-krát, dusitany 9-krát) v porovnaní s vyhláškou MZ SR č. 151/2004 Z. z.. Zo stopových prvkov boli najčastejšie zaznamenané zvýšené koncentrácie hliníka (19- krát) a arzénu (13- krát). Nikel, ortuť a olovo prekročili v roku 2004 limitnú koncentráciu danú vyhláškou MZ SR č. 151/2004 Z.z. 1- krát. Znečistenie špecifickými organickými látkami má len lokálny charakter, väčšina špecifických organických látok bola stanovená pod detekčný limit.

Zo všetkých analýz nespĺňalo požiadavky vyhlášky MZ SR č. 151/2004 Z.z. o požiadavkách na pitnú vodu a kvalitu pitnej vody 64,56 %.

Treba poznamenať, že táto hodnota nevyjadruje celkovú kvalitu podzemných vôd v SR. Ako vyplýva z účelu tohto monitorovacieho programu, pozorovacie objekty sú situované vo významných vodohospodárskych oblastiach, ktoré v SR predstavujú najmä oblasti veľkých sedimentárnych paniev a náplavov významných tokov. V týchto oblastiach sú najvhodnejšie podmienky pre osídlenie spojené s poľnohospodárstvom a priemyselnou výrobou. Jednotlivé monitorovacie body sú situované tak, aby zachytávali pôsobenie výrazných zdrojov znečistenia podzemných vôd.

Na druhej strane však uvedený údaj nemožno ani podceňovať, pretože poukazuje na výrazný antropogénny vplyv na kvalitu podzemných vôd najvrchnejších zvodnených horizontov v rámci monitorovaných oblastí. Najnižšia miera znečistenia podzemných vôd bola zaznamenaná v horských a podhorských oblastiach. V porovnaní s rokom 2003 došlo k miernemu zvýšeniu percentuálnych počtov prekročení. Relatívne nízky počet prekročení limitných hodnôt (do 50 %) bol zaznamenaný v Turčianskej kotline a mezozoiku Veľkej Fatry, riečnych náplavov Oravy a oblasť vodnej nádrže Orave, riečnych náplavov Belej a oblasť vodnej nádrže Liptovská Mara, riečnych náplavov Hrona, mezozoika Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, riečnych náplavov Hornádu od Spišských Vlachov po Družstevnú pri Hornáde, mezozoika Strážovských vrchov, neovulkanitov Pliešovskej kotliny, riečnych náplavov Ondavy od Svidníka po Domašu a Ondavská Vrchovina, riečnych náplavov Torysy od Brezovičky po Prešov.

Z hľadiska kvality podzemných vôd najviac znečistené sú oblasť pririečnej zóny Dolného Váhu od Galanty po Komárno na západe a oblasť Medzibodrožie a riečne náplavy Roňavy na východe Slovenska. V rámci uvedených oblasti nevyhovovala požiadavkám na pitnú vodu ani jedna odobratá vzorka.

Výsledky laboratórnych analýz boli hodnotené podľa vyhlášky MZ SR č. 151/2004 Z.z. o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody, porovnaním nameraných a limitných hodnôt pre všetky analyzované ukazovatele. Podrobne sú výsledky publikované vo forme ročnej správy „Kvalita podzemných vôd na Slovensku“.

Podiel prekročení limitných hodnôt podľa vyhlášky MZ SR č. 151/2004 Z.z. o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody (príp. STN 75 7111) - Nadlimitné hodnoty v %


Ukazovateľ Limit (podľa vyhlášky
MZ SR č. 151/2004 Z.z. )
2002 2003 2004
Amonne ióny 0,5 mg/1 11,31 10,65 10,81
Horčík 10,0-30,0 (125) 0 0 0
Mangán 0,05 mg/1 40,48 42,6 43,24
Celkový obsah železa 0,2 mg/1 8,39 40,5 44,44
Chloridy 100 (250) mg/1 6,85 7,39 6,61
Dusitany 0,1 mg/1 2,98 2,36 2,7
Dusičnany 50,0 mg/1 10,12 8,87 10,51
Sírany 250 mg/1 8,63 7,98 8,11
ChSKMn 3,0 mg/1 4,75 4,73 7,51
Hliník 0,2 mg/1 3,27 2,36 5,71
Ortuť 0,001 mg/1 0,89 0,29 0,3
Arzén 0,01 mg/1 4,76 6,21 3,9
Chróm 0,05 mg/1 0 0 0
Nikel 0,02 mg/1 0,6 0,59 0,3
Olovo 0,01 mg/1 0,3 0,29 0,3
FN1 - 0 0,29 0,3
Humínové látky - 0,6 2,36 2,1
NELUV - 12,2 22,18 18,92
1,1,-dichloretén - 13,04 22,72 0
PCE 10qg/1 17,39 0 0
DDT - 0 0 0
Heptachlór - 0 0 0
HCB - 0 0 0
Lindan - 0 0 0
Metoxychlór - 0 0 0
(Zdroj: SHMÚ)
Vysvetlivky: FN1: fenoly prechádzajúce s vodnou parou, PCE: 1,1,2,2,- tetrachlóretén



Tento článok vyšiel v rámci seriálu, ktorý monitoruje stav vody na Slovensku k 31.12.2004.
VODA - stav k 31.12.2004 [Toky nie sú stoky! (13)]





Hodnotenie: 90%, 2 hlasy Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Rudolf PadoPredseda a projektový manažér OZ TATRY. Vyštudoval geológiu a geochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. OZ
TATRY realizuje dlhodobú víziu nazvanú Program obnovy krajiny v podtatranskom regióne.

Diskusia: Kvalita podzemných vôd ...



    Pridať názor na článok





    BIO magazín

    Toky nie sú stoky!
    Občianske združenie TATRY z Liptovského Mikuláša v spolupráci s Centrom environmentálnych aktivít z Trenčína Vám na serveri BIO spotrebiteľ ponúkajú možnosť vydať sa na cestu vody. Chceme ukázať, akou zraniteľnou je krajina a čo môžeme urobiť preto, aby sa stala nielen vizuálne krajšou, ale aj ekologicky stabilnejšou a produkčnejšou.



    Najčítanejšie v rubrike



    Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií