V roku 2004 bolo v SR 2 187 samostatných obcí, ktoré boli zásobované vodou z verejných vodovodov a ich podiel z celkového počtu obcí v SR tvoril 75,6 %. Oproti roku 2003 sa zvýšil podiel zásobovaných obcí v Trnavskom (82,9 %). Prešovskom (57,4 %) a Košickom kraji (65,5 %).

Dĺžka vodovodných sietí (bez prípojok) dosiahla 25 158 km, čo predstavuje len 262 km viac ako v roku 2003. Dĺžka vodovodnej siete na 1 zásobovaného obyvateľa vzrástla na 5,52 km. Počet vodovodných prípojok v roku 2004 predstavoval 736 216 ks a dĺžka vodovodných prípojok dosiahla 5 698 km. Počet osadených vodomerov oproti roku 2003 vzrástol iba o 9 774 ks a dosiahol hodnotu 732 756 ks. Kapacita prevádzkovaných vodných zdrojov v roku 2004 dosiahla 33 983 l.s-1 ,(čo je mierny pokles o 105 l.s-1 oproti roku 2003), pričom podzemné vodné zdroje predstavovali 28 331 l.s-1 a povrchové vodné zdroje 5 652 l.s-1.

Dlhodobý pokles v odbere pitnej vody pretrvával aj v roku 2004. Množstvo vyrobenej pitnej vody, ktoré zahŕňalo pitnú vodu vyrobenú vo vlastných vodohospodárskych zariadeniach v správe podnikov vodárni a kanalizácií (VaK), vodárenských spoločností a v správe obcí, ako aj množstvo prevzatej pitnej vody od iných vodohospodárskych organizácií, príp. iných dodávateľov vody, dosiahlo v roku 2004 hodnotu 353 mil. m3 pitnej vody, čo oproti roku 2003 predstavuje výrazný pokles až o 23 mil. m3. Z podzemných vodných zdrojov bolo vyrobených 296 mil. m3 (pokles o 18 mil. m3) a z povrchových vodných zdrojov 57 mil. m3 (čo predstavovalo pokles o 8 mil. m3) pitnej vody. Z celkovej vody vyrobenej vo vodohospodárskych zariadeniach straty vody v potrubnej sieti predstavovali v roku 2004 32,6 %.

Špecifická spotreba vody v domácnostiach klesla v roku 2004 na 101,1 l.obyv-1. deň-1 (v roku 2003 bola 109,2 l.obyv-1.deň-1 ). Klesajúci trend možno aj pozorovať vo vybraných štátoch EÚ.

Spomedzi krajín V4 najvyššiu úroveň zásobovania obyvateľstva pitnou vodou z verejných vodovodov dosahuje Maďarsko (93 %) nasledované Českom (90 %) a Poľskom (85 %).

Napojenie obyvateľstva v krajinách EÚ dosahuje úroveň v rozmedzí 95 – 100 % (napr. Holandsko - 99 %, Francúzsko - 99 %, Nemecko - 99 %, Cyprus - 100 %). Najnižšiu úroveň napojenia obyvateľstva na verejné vodovody predstavuje Rumunsko, kde je napojených iba 54 % obyvateľstva.

Vybavenie obcí s verejným vodovodom a verejnou kanalizáciou v správe VaK a v správe obcí v roku 2004

Kraj	Počet obcí	Počet obcí s verejným vodovodom	% počtu obcí s vod.	Počet obcí s verejnou kanalizáciou	% obcí s kanal.	Počet obcí s kanalizáciou a ČOV	% počtu obcí s kanal. a ČOV
Bratislavský	73	69	94,5	35	47,9	32	43,8
Trnavský	251	208	82,9	57	22,7	50	19,9
Trenčiansky	276	252	91,3	52	18,8	43	15,6
Nitriansky	354	301	85	42	11,9	39	11
Žilinský	315	309	98,1	91	28,9	83	26,3
Banskobystrický	516	378	73,3	122	23,6	104	20,2
Prešovský	666	382	57,4	108	16,2	95	14,3
Košický	440	288	65,5	87	19,8	81	18,4
Spolu	2 891	2 187	75,6	594	20,5	527	18,2

(Zdroj: ŠÚ SR)


Tento článok vyšiel v rámci seriálu, ktorý monitoruje stav vody na Slovensku k 31.12.2004.

• Ochrana vody
• Vodné zdroje a vodný fond
• Povrchové vody
• Zrážkové a odtokové pomery na Slovensku
• Vodná bilancia
• Užívanie povrchovej vody
• Kvalita povrchových vôd
• Povodie Dunaja
• Povodie Váhu
• Povodie Hrona
• Povodie Bodrogu a Hornádu
• Podzemné vody
• Vodné zdroje[Podzemné vody]
• Hladiny podzemných vôd
• Výdatnosti prameňov
• Záujmové územia Gabčíkovo
• Využívanie podzemnej vody
• Kvalita podzemných vôd SR
• Odpadové vody
• Vodovody, kanalizácie a čistiarne odpadových vôd
• Vodovody
• Kanalizácie
• Čistiarne odpadových vôd
• Pitná voda