Ekologické poľnohospodárstvo píše svoju históriu u nás už pätnásť rokov. Aj keď v doterajšom vývoji bolo množstvo úskalí, keď spomenieme už len nové predpisy pre biofarmárov, ktoré treba dodržiavať, rozvoj ekologicky obhospodarovaných plôch nasvedčuje o záujme domácich farmárov realizovať prvovýrobu bez prvkov intenzifikácie.

V roku 1991 začalo poľnohospodársku pôdu na Slovensku obhospodarovať v systéme ekologicky poľnohospodárskej výroby 37 fariem. Ekologickí farmári pestovali na ploche 14 773 hektárov popri obilninách aj strukoviny, bylinky či liečivé rastliny. Výrazným míľnikom vo vývoji ekologického poľnohospodárstva v Slovenskej republike bolo zavedenie dotácií do obdobia konverzie v roku 1988, ekologicky obhospodarovaná poľnohospodárska pôda vzrástla skoro na dvojnásobok oproti roku 1997.

Počet biofarmárov sa opätovne zvýšil v roku 2003, keď Ministerstvo pôdohospodárstva SR zaviedlo dotácie aj pre obdobie po konverzii.

HNACIA SILA ROZVOJA

Nárast ekologicky obhospodarovanej plochy po vstupe SR do EÚ je prirodzenou reakciou farmárov na možnosti využívania programu, zameraného na trvalo udržateľné obhospodarovanie krajiny a rozvoj vidieka. Počnúc rokom 2004 sa pre slovenských farmárov hospodáriacich v systéme ekologického poľnohospodárstva otvorili nové možnosti získavania podpory z projektového programu rozvoja vidieka, financovaného najmä z európskych fondov.

Program PRV č. 5, podopatrenie č. 10 ekologické poľhohospodárstvo, zabezpečuje pre biofarmára počas piatich rokov získavať pevne určenú podporu. Táto možnosť je prístupná pre biofarmárov vo všetkých členských štátoch EÚ, prirodzene každý členský štát si vypracováva svoje kritériá i vlastný systém realizácie kontrol dodržiavania zmluvne prijatých opatrení. Práve tu sa treba zamyslieť nad tým, že pod pojmom poberateľ podpory pre ekologické poľnohospodárstvo sa skrýva farmár, ktorý dodržiava prísne celoeurópske pravidlá produkcie na biofarme.

Nariadenie Rady č. 2092/91 o ekologickej výrobe poľnohospodárskych výrobkov a príslušných označeniach poľnohospodárskych výrobkov a potravín, popri zákone č. 421/2004 Z. z. o ekologickom poľnohospodárstve, ustanovuje pravidlá rastlinnej a živočíšnej výroby, ďalej systém inšpekcie ekologického poľnohospodárstva, povinnosti výrobcu biopotravín a systém dovozu bioproduktov a biopotravín z tretích krajín. Farmár, ktorý ekologicky obhospodaruje pôdu alebo chová hospodárske zvieratá systémom ekologického poľnohospodárstva, je v prvom rade ochrancom prírody, spolutvorcom krajiny a výrobcom chutnej, bezpečnej potraviny. Vo viacerých členských štátoch EÚ je práve veľký záujem spotrebiteľov o biopotraviny hnacou silou rozvoja ekologického poľnohospodárstva.

SPRÍSNENIE V POUŽÍVANÍ OSÍV

Na Slovensku mnoho spotrebiteľov o biopotravinách vôbec nevie, aj ich sortiment je zatiaľ malý. Avšak množstvo aj sortiment primárnych bioproduktov pribúda. Tak napríklad zo 196 biofarmárov registrovaných na ÚKSÚP-e, Odbore životného prostredia a ekologického poľnohospodárstva, ku koncu roka 2005 sa 21 biofarmárov venovalo pestovaniu ovocia. Vinohrady systémom ekologického poľnohospodárstva obhospodarujú štyria držitelia registrácie. Biozeleninu, nevynímajúc biozemiaky, pestovalo vlani vyše 25 biofarmárov v rôznych regiónoch.

Novinkou v systéme ekologického poľnohospodárstva je výroba bioosív, ktorej sa v súčasnosti venujú už štyria biofarmári, priekopníci v tejto veľmi perspektívnej oblasti. Európske nariadenie povoľuje biofarmárom len dočasné používanie osív z konvenčného poľnohospodárstva, a to iba na výnimku vydanú inšpekčnou organizáciou Naturalis SK, s. r. o. alebo ÚKSÚP-om, príslušným orgánom pre ekologické poľnohospodárstvo v SR. Pritvrdzovanie v používaní bioosív bez možných výnimiek už "visí vo vzduchu".

Termín úplného zákazu používania konvenčných osív pre určité poľnohospodárske plodiny bude záväzný pre všetkých biofarmárov v EÚ.

MINIMÁLNE JEDNA KONTROLA

V súčasnosti 76 percent biofariem na Slovensku chová hospodárske zvieratá, najmä ovce a hovädzí dobytok. Ku koncu minulého roka na ÚKSÚP-e, Odbore životného prostredia a ekologického poľnohospodárstva, bolo registrovaných zhruba 80-tisíc ekologicky chovaných zvierat. Biofarmy registrované na ÚKSÚP-e sú rozptýlené po celom území SR. Pri ekologickom chove musia mať zvieratá voľný prístup na pašu, na voľné plochy, ich pohoda je nosnou myšlienkou chovu. Zvieratám možno podať v závislosti od ich druhu len určité percentá konvenčných krmív.

V európskom nariadení pre ekologické poľnohospodárstvo sú uvedené kŕmne suroviny z konvenčného poľnohospodárstva, ako aj minerálne zložky krmív, ktoré možno podávať ekologicky chovaným zvieratám. Pre účely lepšej informovanosti ÚKSÚP, Odbor životného prostredia a ekologického poľnohospodárstva, začal posudzovať vhodnosť konvenčných krmív pre ich použitie v ekologických chovoch. Zoznamy vhodných konvenčných krmív sú zverejňované na stránke www.uksup.sk (pod Odborom životného prostredia a ekologického poľnohospodárstva).

Biofarmár po zápise do registra ekologického poľnohospodárstva na ÚKSÚP-e, Odbore životného prostredia a ekologického poľnohospodárstva, musí dodržiavať ustanovenia právnych predpisov pre ekologické poľnohospodárstvo. Základnou povinnosťou biofarmára je uzavrieť zmluvu s ÚKSÚP-om o každoročnej inšpekcii oprávnenou inšpekčnou organizáciou. Inšpekčná organizácia Naturalis SK, s. r. o. spĺňa prísne kritériá platné pre inšpekčné organizácie a má ÚKSÚP-om udelený kód SK-02-BIO. Zaradená je do celoeurópskeho zoznamu inšpekčných organizácií pre ekologické poľnohospodárstvo.

Biofarmár registrovaný na ÚKSÚP-e musí byť každoročne minimálne raz kontrolovaný inšpekčnou organizáciou za účelom overenia dodržiavania pravidiel ekologického poľnohospodárstva.

PRODUKUJÚ V PRÍRODE

V ekologickom poľnohospodárstve sú presne definované povolené vstupy. Biofarmár nesmie aplikovať iné hnojivá ani pôdne pomocné látky, nesmie použiť iné prípravky na ochranu rastlín, ako tie ktoré ÚKSÚP, Odbor životného prostredia a ekologického poľnohospodárstva, zaradil do zoznamov, ktoré Ministerstvo pôdohospodárstva SR zverejňuje vo Vestníku MP SR. (Najnovší zoznam hnojív a pôdnych pomocných látok ako aj prípravkov na ochranu rastlín je uvedený vo Vestníku MP SR č. 29 a č. 30, čiastka 7. z 27. marca 2006.)

Z uvedeného vyplýva, že ekologické poľnohospodárstvo sa môže realizovať len pri dodržiavaní určitých pravidiel. Avšak o systém ekologického poľnohospodárstva sa zaujímajú aj mladí slovenskí farmári, v čom sa črtá záruka, že hospodárenie na pôde v intenciách rozvoja vidieka nezostane u nás opomenuté.

Tradícia súkromného podnikania na pôde sa oživuje aj systémom ekologickej poľnohospodárskej výroby: kým podiel súkromne hospodáriacich roľníkov (SHR) medzi registrovanými biofarmármi v roku 2003 tvoril ani nie 15 percent, v roku 2005 už dosahoval 36 percent. Z celkového počtu SHR v SR možno konštatovať, že ku koncu minulého roka každý stý samostatne hospodáriaci roľník obhospodaroval pôdu systémom ekologického poľnohospodárstva.

Celková výmera ekologicky obhospodarovanej pôdy v súčasnosti predstavuje 124 497 hektárov, z čoho 31,1 percenta je orná pôda. Zvyšok tvoria trvalé trávne porasty (683 percenta), sady a vinohrady. Od decembra 2005 sa nepatrne zvýšil podiel ornej pôdy. Od konca minulého roka celkovo pribudlo vyše 30-tisíc hektárov a 77 nových biofarmárov - to sú údaje z registra ekologického poľnohospodárstva ÚKSÚP-u, Odboru životného prostredia a ekologického poľnohospodárstva.

A prečo vlastne farmári prestupujú z konvenčnej poľnohospodárskej produkcie na ekologickú produkciu? Súvisí to zrejme s jej poslaním: šetrné hospodárenie na pôde, neznečisťovanie a nezaťažovanie životného prostredia. Zdá sa, že biofarmárov napĺňa realizácia princípov udržateľného rozvoja poľnohospodárskej produkcie a uzatvorený systém rastlinnej i živočíšnej ekologickej produkcie na biofarme. Zároveň sú si vedomí, že svojím farmárčením nenarúšajú rovnováhu v prírode. Nepísaným heslom biofarmárov je: "Produkujem v prírode, produkujem pre prírodu". V týchto slovách sa skrýva zmysel ekologickej poľnohospodárskej výroby, veď biofarma produkuje bioprodukty, v ktorých je kus prírody.

(článok vyšiel v Roľníckývh novinách 26/2006 z 23.6.2006)