Je zrejmé, že toalety negatívne vplývajú na kvalitu vôd. V mnohých obciach aj mestách chýbajú čističky odpadových vôd, alebo sú zastaralé a kapacitne nedostatočné. V praxi to znamená, že voda ktorú spláchneme, voda po kúpaní, voda z umývadla, jednoducho všetka voda, ktorá prejde našou domácnosťou sa dostane buď do žumpy, alebo – ak má domácnosť kanalizáciu, tak do rieky, alebo v najlepšom prípade do ČOV a potom do rieky. Tam, kde nie sú vybudované čističky, domácnosti používajú žumpy. Každý, kto býva v takejto oblasti, pozná negatíva žúmp: presakovanie netesných a otvorených žúmp do spodných vôd, zápach, poplatky za čerpanie kalov, susedské spory, atď. Najmä tam, kde nie je vybudovaný vodovod a ľudia sú odkázaní na vlastné studne je to najhoršie, pretože si sami .... do studní. Splachovacie záchody spotrebujú značné množstvo PITNEJ vody (voda, ktorou splachujeme je upravená, pitná) v priemere n a 4-člennú rodinu je to až 66 litrov za deň, čo predstavuje ročne okolo 20 000 litrov.

V minulosti (na niektorých miestach aj teraz) tento problém nejestvoval - ľudia používali suché záchodky - „kadibudky“, ktoré nepredstavovali pre vode nebezpečenstvo. Odpad sa totiž jednoducho skompostoval. Problémy totiž nastávajú až vtedy, keď sa zmieša tekutá časť (moč), výkaly a voda. Vtedy dochádza k rozmnoženiu baktérií a k anaeróbnemu hnitiu, ktoré je zdrojom nepríjemného zápachu. Zároveň dochádza k prieniku baktérií a dusíka do podzemných vôd.

Samozrejme, každý má snahu zvýšiť komfort svojho života. Málokto by bol asi ochotný sa vrátiť ku klasickému dedinskému záchodu, ktorý predstavuje minulosť a „chudobu“. Na druhej strane, splachovacími toaletami však problém neriešime, skôr vytvárame.

Vo Švédsku (v krajine s tradične vysokým dôrazom na hygienu) bol i zhruba pred 70 rokmi vytvorené tzv. domové kompostovacie záchody, ktoré sa odvtedy postupne rozširujú po celom svete. U nás realizovalo pilotný projekt „Verejná kompostovacia toaleta s dočisťovacím jazierkom“ občianske združenie SOSNA v spolupráci s Obecným úradom Valaliky.

Čo sú kompostovacie toalety a ako fungujú?

Existuje viacero typov kompostovacích záchodov, ktoré majú nesporné výhody a ich fungovanie je veľmi jednoduché.

Princíp všetkých tzv. „ekotoaliet“ je založený na oddelení tuhej a tekutej časti odpadu, ktorý sa do nich dostáva. Suché výkaly nezapáchajú, zapácha iba moč zmiešaný s výkalmi a tento problém je v prípade ekotoaliet vyriešený oddelením tuhej a tekutej časti. Pevný odpad a papier skončí v špeciálnom odvetrávanom kompostovacom zásobníku. Podmienkou je, že sa na záchode musí sedieť aj pri „malej potrebe“, kedy sa moč odvádza inou priehradkou cez odpadovú rúru do trativodu, alebo žumpy. Ideálnym riešením je vývod do malej biologickej čistiarni odpadových (vôd) trstinového jazierka. Tuhá časť padá do kompostovacieho zásobníka, kde sa rozkladá. Odpad dokonale rozložený na humus, sa zhruba raz za dva roky vynesie na kompost, alebo ak je odpad veľmi suchý, dá sa aj spáliť. Vetranie je buď vlastným ťahom, alebo ventilátorom.

Existuje množstvo firiem, ktoré vyrábajú ekotoalety. Cenové relácie sú v prepočte od 20 000 SKK vyššie. Malé komerčne vyrábané biologické ČOV pre domácnosti sa už dnes dajú a j bežne zakúpiť u špecializovaných firiem. Cena systému pre jednu rodinu sa pohybuje okolo 40- 50 000 SKK. Existuje však možnosť svojpomocnej výstavby kompostovacieho záchoda v dome, čo podstatne zníži celkové náklady.

K uvedenej problematike vydalo občianske združenie SOSNA z Košíc v roku 2003 materiál „Domové kompostovacie toalety“, a môže záujemcom taktiež poskytnúť cenné rady.

Kontakt:
Občianske združenie SOSNA, Zvonárska 12, 040 01 Košice
Tel./fax: 055/625 19 03
E-mail: sosna@changenet.sk
web: www.sosna.sk