Rast priemernej ročnej teploty vzduchu (T) asi o 1°C a pokles ročných úhrnov atmosférických zrážok (R) asi o 15% na juhu a asi o 5% na severe Slovenska ako aj významný pokles relatívnej vlhkosti vzduchu na juhozápade Slovenska a pokles charakteristík snehovej pokrývky takmer na celom Slovensku sa pozoroval od začiatku nášho storočia.

Predbežné scenáre zmien teploty vzduchu boli pripravené v roku 1991 a predbežné analógové scenáre klimatickej zmeny boli vydané v decembri 1993 pri rešpektovaní očakávaného priemerného ročného oteplenia o 1-2°C okolo roku 2025 v porovnaní s obdobím 1951-1980 (Národné správy o zmene klímy 1995, 1997, 2001, Územná štúdia Slovenska 1997).

Podľa scenárov sa očakáva rast ročných priemerov teplôt o 2 až 4°C za celé obdobie do roku 2075 oproti priemerom z obdobia 1951-1980, pričom väčší by mal byť rast teploty v zime (3 až 7°C) ako v lete (1 až 4°C).

Pri ročných úhrnoch zrážok sú odhady neistejšie, analógové scenáre predpokladajú pokles až o 18%.

Zmeny ostatných klimatických prvkov sú ovplyvnené zmenami teplôt a zrážok, očakáva sa ďalší pokles vlhkosti vzduchu a výrazný pokles snehovej pokrývky až do výšky 1 000 m n. m.

Ročné priemery teploty vzduchu (T) a úhrny zrážok (R) vo vegetačnom období (IV-IX) v Hurbanove, JZ Slovensko, 1871-1996 (11-roč. kĺzavé priemery a lineárne trendy) (Územná štúdia Slovenska, 1997)

Hydrologický cyklus, vodné zdroje a vodné hospodárstvo

Podľa všetkých aplikovaných klimatických scenárov je oveľa pravdepodobnejší pokles priemerných ročných prietokov ako zachovanie dlhodobého priemeru z obdobia 1931-1980. Zmeny majú severojužný gradient, pričom sever Slovenska bude ovplyvnený najmenej. Aridita južných a juhovýchodných nížin môže dosiahnuť počas obdobia malej vodnosti významný stupeň a špecifický odtok sa v určitých oblastiach môže priblížiť až k nule.

Analýza dôsledkov klimatickej zmeny na hydrologické pomery Slovenska signalizuje všeobecný pokles potenciálu prirodzených zdrojov vody (povrchových aj podzemných). To spolu s očakávaným nárastom obyvateľstva, prekonávaním ekonomickej recesie, oživovaním ekonomických aktivít a sprísnenými ekologickými kritériami pre využívanie vodného bohatstva vyvolá všeobecné zhoršenie vodohospodárskej bilancie. Vzhľadom na nerovnomerné priestorové aj časové rozloženie zdrojov vody a jej spotreby sa bude postupne zvyšovať počet regiónov s napätou, prípadne pasívnou vodohospodárskou bilanciou. Tento nepriaznivý stav bude potrebné eliminovať viacerými opatreniami rôznych kategórií: legislatívnymi, organizačnými a technickými, zameranými jednak na tvorbu nových vodných zdrojov (nádrže a prevody vody, umelá infiltrácia) a jednak na ochranu vodných zdrojov a ich zdrojových oblastí.

Priemerný úhrn atmosferických zrážok v SR za rok predstavuje 753 mm, z ktorých sa 65 % vyparí a 35 % odteká. Priemerný špecifický odtok z územia SR je 8,26 l.s.km2 (od 1,5 l na Podunajskej nížine, až po 60 l v oblasti Vysokých Tatier). Ohrozenosť vodných tokov v dôsledku klimatických zmien vzrastá zo severu smerom na juh.

Odhady hydrologických zmien pre roky 2010, 2030, 2075

• Kapacita vodných zásob je v súčasnosti 12,56 miliárd m3 (398 m3/s), poklesne na 12,05 miliárd m3 v roku 2010, 11,05 do roku 2030 a 9,42 do roku 2075. Priemerný ročný odtok klesne počas uvedených rokov o 4 %, 12 % a 25 %.
• Zvýši sa variabilita ročných priemerných odtokov, zvýši sa zimný odtok a extrémy v odtokových pomeroch.
• Aridita (suchosť) juhozápadných území dosiahne významný stupeň. Transfer vody zo Žitného ostrova do vzdialenosti cca 250 km bude vyžadovať podľa odhadov vynaloženie 27,5 miliardy korún do roku 2075 a rekonštrukcia vodných diel a mestských rozvodných sietí bude stáť 600 miliónov korún ročne.
• Dôjde k extrémnemu zníženiu podzemných zdrojov vody v kryštalinických pohoriach (Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Považský Inovec ...) až na úroveň 30 % dnešných zásob (v roku 2075).

Adaptačné opatrenia pre vodné hospodárstvo

• Zabezpečiť systematickú ochranu vegetačného krytu a ochranu lesa, podporovať zalesňovacie programy, obnovu mokradí, protierózne opatrenia a pod., t.j. programy, ktorých realizácia spomaľuje odtok vody z krajiny.
• Zabezpečiť špeciálnu legislatívnu ochranu vodných zdrojov SR so zreteľom na komplexnú ochranu hydrologického cyklu.
• Vypracovať koncepčné materiály k ekologickej obnove povodí s úlohami pre jednotlivé rezorty (trvalo udržateľný manažment vodných zdrojov v povodí).
• Zriadiť fondy pre ekologickú obnovu povodí a vypracovať transparentné mechanizmy získavania a využívania prostriedkov z fondov.
• Do obnovy povodí a monitorovania stavu a kvality vodných tokov zapojiť verejnosť.

Poľnohospodárstvo

Klimatické podmienky ovplyvňujú rastlinnú poľnohospodársku výrobu. Niektoré plodiny sú viac ovplyvnené premenlivosťou klímy a výnimočnými meteorologickými javmi (jarné a silné zimné mrazy, vysoké teploty pri nízkej relatívnej vlhkosti, krupobitie ap.). Klimatické zmeny môžu viesť k selekčnému tlaku. Výsledok takéhoto tlaku na rastliny je dnes ťažko predpovedateľný. Je však isté, že počas adaptačného procesu môže byť stabilita ekosystémov negatívne ovplyvnená napríklad objavením sa nového súperenia druhov, novými chorobami a škodcami, novými patogénnymi látkami, rastom nebezpečenstva požiarov a erózie pôdy. V dôsledku rastu teploty vzduchu môže dôjsť k rozšíreniu prirodzeného výskytu tropických chorôb a patogénov severným smerom.

Dôsledky klimatických zmien na poľnohospodárstvo budú na jednej strane pozitívne (hnojivý účinok oxidu uhličitého, viac slnečných dní, vyššia teplota vzduchu), na strane druhej budú prevažovať dôsledky negatívne (zníženie vlhkosti vzduchu, zmena zimných podmienok – málo snehu a oteplenie, extrémy počasia – striedanie suchých období a lejakov, invázia nových rastlinných a živočíšnych druhov, rozširovanie patogénov, burín ...).

Vplyvom posunu klimatických pásiem dôjde k zmene agrotechnických termínov. Napríklad v roku 2075 sa urýchli termín sejby jačmeňa jarného oproti obdobiu 1951 – 1980 o 42 dní v Hurbanove a 24 dní v Liptovskom Hrádku, technická zrelosť bude v Hurbanove skôr o 22 dní a v Liptovskom Hrádku o 26 dní.

V oblasti biodiverzity dôjde k nástupu xerotermných (teplomilných) a poloprirodzených spoločenstiev, k introdukcii (prenikaniu) nových druhov napr. zemozel kamčatský, batáty, ovocné druhy (kiwi, citrusové plody), ako aj rôznych burín.

Zvýšené teploty budú stimulovať syntézu bielkovín – tento jav vplýva na výnosy plodín, ale aj na syntézu metabolitov, ktoré ovplyvňujú priebeh infekčného procesu (tvorbu mycélia fytopatogénnych húb), a tým sa zvýši prenos rastlinných chorôb teplým a suchým vzduchom.

Aj keď sa to zdá neuveriteľné klimatické zmeny sú jednou z príčin poklesu početnosti jarabíc na 10 % stavu oproti roku 1975 a migrácie diviakov do lužných lesov.

Adaptačné opatrenia pre poľnohospodárstvo

• Prepracovanie technológie pestovania plodín. Znižovanie zásahov do pôdy a optimalizácia termínov uplatnenia jednotlivých operácií za účelom šetrenia pôdnou vodou.
• Prepracovanie agroklimatickej rajonizácie a štruktúry pestovaných druhov a odrôd. Cieľom je čo najúčinnejšie využitie prirodzených zdrojov, hlavne radiačnej bilancie a vodného režimu.
• V ochrane plodín sa orientovať na biologickú ochranu a uplatnenie integrovanej ochrany.
• Nový pohľad na vodný režim v krajine – tvorba diverzifikovanej krajinnej štruktúry (zníženie výmery obrábaných plôch), revitalizácia mokradných ekosystémov, riek, potokov (obnova starých meandrov, ramien, likvidácia skanalizovaných úsekov) a rybníkov v poľnohospodárskej krajine, tvorba barierových segmentov (medzí) na spomalenie odtoku vody z povodia, obnova nelesnej drevinovej vegetácie v poľnohospodárskej krajine a brehových porastov v okolí vodných tokov, uplatňovanie nových pohľadov na melioračné práce v krajine.
• Nové pohľady vo výžive rastlín: najvýznamnejší pozitívny účinok na tolerantnosť rastlín voči nedostatku vody má aplikovanie organických hnojív v kombinácii s priemyselnými hnojivami, najmä dusíkatými. (Samotná výživa dusíkom vedie k zmenšovaniu obsahu humusu v pôde, a tým k zhoršeniu jej fyzikálnych a chemických vlastností).
• Regulácia vodného a energetického režimu porastu mulčovaním. Použitie mulčovacích fólií, respektíve mulčovacích netkaných textílií hlavne v záhradníckej praxi.
• Obnovovanie pôdnej aktivity narušenej v dôsledku chemizácie a vysušovania pôdy.
• Uplatňovanie tzv. konzervačného obrábania pôdy – rastlinné zvyšky sa zapracujú do pôdy asi 0,1 m hlboko. Tým sa znižuje výpar, prehrievanie povrchu a chráni sa pôda pred eróziou.
• Zmeny v riadení poľnohospodárskej výroby – zmeny technológie orby a sejby, rotácie osevných postupov, zohľadnenie zmien agrotechnických termínov a dĺžky vegetačných období.

Dôsledky klimatických zmien môžu postupne vyvolať podľa odhadov IPCC (Medzivládny panel pre klimatické zmeny) ročne náklady na ich zmiernenie až na úrovni 1 % hrubého domáceho produktu (HDP) v USA, alebo 2 – 6 % HDP v prípade rozvojových krajín.