Vďaka rozmachu konvenčných foriem poľnohospodárstva najmä v 70. a 80.-tych rokoch minulého storočia došlo v krajinách mierneho podnebného pásma k

• výraznému zvýšeniu produkcie potravín a následne i
• zvýšenej spotrebe obyvateľstvom osídľujúcim toto geografické teritórium.
  Hovorí sa až o nadprodukcii potravín a sme svedkami
• stanovovania kvót dorábaných základných komodít,
• čo je nezriedka predmetom sporov.

Cena takto vyprodukovaných potravín je však privysoká. Množstvo vyprodukovaných potravín je dosahované prostredníctvom intenzifikačných faktorov, predovšetkým zo skupiny priemyselných hnojív a pesticídov, regulátorov rastu, dozrievania a pod. Sú to väčšinou látky, ktoré sa v prírode nevyskytujú a boli syntetizované človekom. V prírode pôsobia cudzorodo, niektoré sa ťažko rozkladajú a pokiaľ áno, tak sú produkty rozkladu niekedy toxickejšie než pôvodný produkt.

Ďlašie dôsledky

Dôsledkami sú:

• mimoriadne závažné nepriaznivé zmeny v prostredí a
• veľmi negatívne dopady na kvalitu základov života na našej planéte - t.j. na pôdu, na vodu a na ovzdušie.
• Ohrozená je trvalá udržateľnosť poľnohospodárstva v kontaminovaných regiónoch.
• Samozrejme, že negatívne vplyvy sa prenášajú do rastlinných spoločenstiev, do populácií zvierat a cez ne prostredníctvom potravín do ľudskej populácie.

Príkladov je veľa, známy je problém nadmerného prenikania dusičnanov do zdrojov pitnej vody, ktorý vyúsťuje do problému detskej methemoglobinémie (tzv. choroba modrých detí). Príklad uvádzame, preto lebo je modelovo typický a známa je i nadnárodná snaha o jeho riešenie, ktoré vyústilo do známej „Nitrátovej smernice“, tá je súčasťou komplexu Správnej poľnohospodárskej praxe.

Riešenie negatívnych dôsledkov

Jednou z foriem praktického riešenia negatívnych dopadov konvenčného poľnohospodárstva je prechod k niektorej z alternatívnych foriem hospodárenia na pôde, pestovaniu rastlín a chovu zvierat. Alternatívne formy sa zvyknú označovať ako ekologické poľnohospodárstvo.