Najprv chcem vyjadrit suhlas s ocistnymi kurami aale len ciastocny. Mozno ich robit ako prevenciu avsak urcite v case depky je to nemozne.
Cokolada? Aj ked z mierou urcite to v depke nepomoze , maximalne tak potlaci problem a tym sa bude zdat vyrieseny . Avsak nasledna este zdrcujucejsia depka to potvrdi. Takze na cokoladu zabudnite.

Jedno co je ale urcite ucinne na depku je skusit okamzite ako sa zacneš objavovat prestat jest cokolvek z muky.

Je to zlozitejsie ako sa zda. Mam s tym svoje skusenosti. Odporucam pravidelny spanok, relaxaciu (meditaciu - idealna na uvolnenie a sustredenie myslenia na dýchanie) a lahký a pravidelny sport v dlzke min 30min - chodza, bicykel, korcule, plávanie, pomalší beh alebo rýchlejsia chozda a pod. Treba vsak zacat opatrne a postupne, inac si clovek spotrebuje energiu, ktore telo potrebuje na boj s depresiou. Caj z medovky je super a osladeny medom je lepsi ako cokolada. A hlavne vela vzduchu a slnka. V zimnych mesiacoch pomoze aj lampa s vyzarovaním svetelneho toku podobnemu slnecnemu ziareniu- kupil som ju cez internet (Conrad). A este na zaver: velmi vhodná je akupunktúra. Fakt to pomaha!
Drzim palce

Pekný dník Vám.. Mám skúsenosti s depresiou dlhé roky...Ale stálesa s tým nedokázem zmierit..Niekto je chorý na srdiecko,iný má cukrovku..S tým vsetkým sa dá postupne zmierit,ale depresia je tichá,zákerná,útocí zo zadu...Nikdy si na nu nezvykneme..Uberá nám zo zivota,pretoze my vtedy vlastne nezijeme..Prezívame....Zo dna,na den....Prajem vsetkým dobrým ludkom,cistotu duse,krásu v srdci a radost zo zivota... Vela stastia...Musíme verit,ze raz bude dobre. Ak sa Vám bude chciet "pokecat",vyrozprávat napíste mi na mail..Budem velmi rada..papa..

Neviem či to čo cítim je depka ale mám k tomu asi blízko.Možno je to skor úskosť ale trvá to asi tri mesiace.Neviem nájsť nič z čoho by som sa tešila, som podráždená,nešťastná a moj partner si myslí, že iba trucujem a odmieta sa so mnou o tom baviť. O intímnostiach a sexe nemože byť ani reč. Som nešťastná a jemu to je jedno, ani si to navšimol nie aby sa so mnou o tom ešte aj bavil.Tak čo mám robyť ??? Pomooooc.

pekny dnik.... s depkou zapasim uz dost rokov ked to pride je to hrozne,, az sa bojim zblbnutia navstevujem aj lekara.asi pol roka som mala s tym pokoj a zase to prislo je to hrozne co clovek zaziva.

Moja depresia trvá už vyše pol roka a neviem sa jej zbaviť hoci užívam lieky(zoloft) akurát toľko neplačem. Moja depresia je psychogénneho pôvodu. Vraví sa že na každú ďaľšiu epizódu depresie treba oveľa väčšie dávkovanie liekov a dlhší čas a u mňa je to tiež tak. Ak má niekto typy na rýchlejšie vyliečenie, prosím poraďte mi. Ďakujem.

Dôvodov vypuknutia depresie je mnoho, dokonca aj pôvod môže mať rôzny. To je jasné. Preto nechcem dávať svoj tip ako všeobecný návod. ALE! Čo mne naozaj zabralo, dokonca na tú najhnusnejšiu, najsilnejšiu depresiu akú si len dokážete predstaviť, bolo: vlašské orechy ( = vitamín E? ) a správny pitný režim. (Pravdepodobne som potrebovala riadnu detoxikáciu organizmu. A tých orechov ozaj veľa - nie je to dobré ani pre peňaženku a asi ani pre figúru, ale na čom viac záleží? :-)) A hlavne žiadne leňošenie. Treba veľa pohybu, veľa programu, človek nesmie mať priveľa času na rozmýšľanie. Prajem všetkým, aby to ich slniečko života, šťastia a radosti, ktoré je teraz schované za hustými mrakmi, raz vyšlo a svietilo každým dňom krajšie a silnejšie!

ahojte :) ani neviem ako som vas tu nasla, ale som veeeelmi rada :) ja som momentalne v usa. a odkedy som tu, (2roky) nalepila sa na mna aj depka :( manzel chodi na kamione, a ja som stale sama doma :( deti nemame, a mne s toho poriadne sibe, stale sama, a sama a znova sama... kamaradky tu mam zopar, ale tie viac su zdeptane a zmetene zo zivota asi ako ja... a stale tie stazovania a lamentovanie mne tiez akosi nepomaha.... tak sa trapim a snivam nesplnene sny :( s tej depky som prestala chodit na wc, pojdem raz za tyzden(s prehanadlom) a s toho ma chyta dalsia depka, ze preco musim trpiet este aj s tym sranim (prepacte za vyraz) viem, ze su aj iny ludia, co maju horsie problemy a nelamentuju tolko, ale tato choroba doslovne vyzerie vsetku energiu s tela,... tak cierny svet som nikdy nevidela... drzim vsetkym palce ktori bojuju s tov zakernov pijavicov energie! a hlavne poslite typ ti, ktori ste to prekonali a zaroven vam BLAHOZELAAAAM! :)

pri depresiach treba v prvom rade doplnit komplex B vitaminov, potom extra este Panthenol, horcik, vapnik, zinok a lecitin. Orechy su vyborne, pretoze obsahuju vela B vitaminov, nenasytene mastne kyseliny, vitamin E a ine. Inac vyborny je pripravok Stressease od firmy Jamieson. Zo vsetkych na trhu dostupnych vyrobkov je najlepsi. Co sa stravy tyka, vyborne su ovsene vlocky...
Musli...2-3 lyzice ovsenych vlociek, namocit na noc do vody, rano do nich nastruhat 1 jablko, pridat citronovu, stavu, orechy, med. Je to vyborne...obsahuje to jemnu vlakninu...takze zlepsi peristaltiku criev a posobi aj detoxikacne. Potom jest potraviny s obsahom aminokyseliny tryptofan, ktory je potrebny pre tvorbu serotoninu...a ten chyba depresivnym ludom. Tryptofan zohrava okrem ineho dolezitu ulohu aj pri synteze melatoninu a vitaminu B3. Najviac tryptofanu obsahuje
Ovocie-ananas, avokado, papaja, datle, figy
Zelenina-salat hlavkovy, karotka, por, petrzlen, cibula, cvikla, spenat, paradajky
Maso-kuracie maso- hlavne stehna, telacie maso, hovadzie maso, bravcove maso, morcacie maso-hlavne prsia
Ryby-Treska, kapor, garnely, makrely, sardinky, halibut, pstruh, tuniak, slede, losos
Mliecne vyrobky-tvaroh, cottage cheese, syrecky, cmar, jogurt, mlieko, acidofilne mlieko
Vajicka
Orechy-vlaske, lieskove, kesu, mandle, arasidy
Obiloviny-ovsene vlocky, ryza, celozrnne razne a psenicne potraviny
Okrem roznych na trhu dostupnych cajov vyborne ucinkuje caj s pamajoranu s medovkou, moze sa osladit medom. Pije sa 4-6 tyzdnov, potom urobit par tyzdnov prestavku.
Okrem toho sa daju kupit v 101 drogerii ampulky Eleuteroccoca s materskou kasickou...treba si dat kuru 6 tyzdnov...celkovo povzbudzuje organizmus...
Prajem Vam vsetkym slnko v dusi :)

oprava k predchadzajucemu prispevku-Eleutheroccocus sa da kupit v DM drogerii

ľudia o čom to píšete? Liek je vo Vás

pre jokov3 ty naozaj nevies o čom ti ludia pišu

Ludia nikdy za 46 rokov zivota by som nepovedela ze sa dostanem do takehoto stavu.No stalo sa nieco necakane vmojom zivote,nieco s cim neviem zit.Navonok sa vsetkym zda ze co blbnem,ved sa akosi vsetko usporiadalo ale vo mne je nic.Nicota ktora sa siri okolo mna ako v tej rozpravke o fantazii.Rozum by aj chcel fungovat ako normalny clovek ma fungovat no telo nie.Lezim cele dni najlepsie v tichu a tme sama a samovolne mi tecu slzy.Je mi strasne smutno a luto.Luto nad doterajsim zivotom o ktorom som si vzdy myslela ze je dobry a zrazu je to prec.Nic nie je ako predt7m,nic ma nedokaze nakopnut aby som zila pre moje deti,ktore su sice dospele ale su doma,pre mojho muza ktory to sposobil ale ke stale tu ale neviem ci ma znova nepodrazi,no a hlavne pre seba,lebo zit sa ma. Nepomaha praca,lekari ani lieky ba dokonca ani cas,ako vravia ze ten vsetko vylieci. Mne sa zda ze casom je to este horsie,lebo zivot ide dalej preteka mi pomedzi prsty,nemem ziadnu radost,na nic sa netesim a tak je tam znova ten smutok a obrovska lutost a nic.Keby niekto vedel ako z toho von bola by som rada.

tiez trpim dlhe roky depresiou skoro pravidelne sa to opakuje chodim k lekarovi beriem lieky ale po vylieceni mi je lepsie len zopar mesiacov potom sa vsetko opakuje . Myslim ze na nas lekari kaslu sme pre nich len dalsi v poradi.Len dalsie zarobene peniaze vyliecit nas nevedia.

Boh je najlepsim lekarom depiek, nebyt jeho tak som tu uz neni medzi zivimi zachranil ma aj prostrednistvom dobrych ludi ktorych mi poslal do cesty a su okolo mna,nebojte sa mu verit...

Ahojte,
som prvý krát na tejto stránke a celkom sa mi páči.
Neviem či trpím depresiou ale cítim sa pod psa. Trvá to už dosť dlho, asi rok. Moje myšlienky sú zblúdilé, cítim sa osamelo a pritom mám syna, manžela a dvoch krásnych psov. Práve dnes som vynadala synovi za neporiadok v izbe, vyhádzala som mu celú skryňu, strašne som nakričala naňho a letela aj facka. A to všetko bolo len preto, že som mu povedala, ze dnes nezapne počítať a aj napriek tomu ho zapol. Začal plakať a kričať namňa, že som zlá,zlá,zlá mama.
Manžel sa tváril ako aby sa ho to netýkalo. Vačšinou sa tvári vždy tak. Po takomto výstupe sa cítim naozaj ako taká macocha. Nebaví ma to stále po nich dvoch upratovať. Stále to isté dookola, práca, domácnosť, varenie, upratovanie, pranie ...... Ale veď to poznáte. Je mi z toho čím ďalej tým horšie. Manžel somnou nekomunikuje, len vydáva príkazy ako keby som nevedela čo je potrebné pre našu rodinu. Čas pre seba nemám ale on sa svojim koníčkom venuje naplno. Má ich viac, potápanie, rybárčenie, strelba a tak ďalej. Vačšiu čas keď sme doma sedím sama a prepínam televízne stanice. Nechce sa mi proste nič, nemám energiu na nič a na nikoho. Odsunula som aj kamarátov na druhú kolaj, nestretávam sa snimi len v prípade keď oni prídu k nám. Unavujú ma ich reči a ich prítomnosť. Jedinú radosť mám len z môjho psa, je jediný ktorý má víta, keď prídem z roboty. Dúfam, že ma takáto nechuť k všetkému prejde. Dnes už konečne začalo svietiť slniečko a malo by byť lepšie. Ďakujem za možnosť napísať svoje pocity.

ahojte. ani neviem ako zacat...uz dost dlho (taha sa to vpodstate niekolko rokov - a to mam 21!) mam depresivne stavy. neviem, ci je to naozaj to spravne pomenovanie, alebo len moja neschopnost byt dlhodobejsie stastna. uz fakt sama netusim. parkrat som uz mala obdobia, kedy som sa z nicoho ani netesila, ani von som moc nechodila, skola najvacsi stres (co stale pretrvava). z takych som sa nejak dostala, no napriek tomu mam casto stavy ked som uplne smutna, niekedy dokonca snad az bezdovodne. ked zrovna cestujem za kamaratmi, su to moje najstastnejsie chvile. no ked sa vratim, zas ten hnusny zly pocit, ze nie som vobec stastna. o to horsie ked si spomeniem na tych vsetkych ludi co su na tom ovela horsie ako ja. to mi pripomenie ako mi raz mama povedala, ze patrim medzi tych ludi, ktori ked nemaju ziadne problemy, tak si nejake najdu. a z toho mi je este viac zle. naozaj uz neviem, ci som si vsetkemu sama na vine (ci som jedna z tych, ktorych moja mama tak "odsudzuje") alebo ci to je nejaka dlhodoba depresia a mam ist za odbornikom. zazil niekto nieco podobne? da sa z toho nejako von? lebo uz ma to fakt nebavi :(

žiť na tomto svete je pre mna neskutočne utrpenie ,trpím každe ráno ked sa zobudím trpím celý deň . Celý život je pre mna o ničom a pritom mám tri deti 40 rokov a mala by som byť rozumná ale nie som asi som blázon . Chcela by som zomrieť po tom túžim už niekolko rokov a teraz je to take silné že keby som mala možnosť urobiť to tak aby tým neutrpeli moje deti tak už by som skončila s týmto nezmyselným životom. Bohužial asi mam ešte stále tolko tolko zdravého rozumu že vždy pri pomyslení nato ako by tým moje deti trpeli sa zastavím a snažím sa prežívať ten hnusný život dalej. Nikto si nevie ani predstaviť aké to je žiť život nasilu bez šťastia bez radosti bez smiechu iba so smutkom a prázdnom v duši. Snažím sa vydržať ešte aspom pár rokov pokial mi odrastie najmladšie dcerka a potom sa oslobodím od života pokial to tých par rokov vôbec vydržím. Opakujem si len jednu vetu Bože prečo som sa narodila na tento svet aby si ma trápil? prečo si ma stvoril takú zlú ? prečo musím žiť ? ale boh ma nepočúva a stále mi dáva zdravie aby som tu bola čo najdlhšie ale ja už nechcem a keby som mohla darovať život niekomu kto chce žiť tak to urobím hned bez rozmýšlania. Je strášné žiť ked o život vôbec nemate záujem . Proste nenávidím svoj život.

No sem má človek písať? a načo ked nikto nereaguje , ja chcem zomrieť chcem sa oslobodiť od tohoto nechutného života ale t to nikoho aj tak nezaujíma tak sem má človek písať , nechapem . Ja chcem zomrieť tak mi pomožte prosím nechcem sa už trápiť chcem sa zbaviž života ktorý je pre mna neznesitelý a zbytočný.

Odkial beriete tu istotu, ze po skonceni zivota budete slobodna a bez starosti?

mna tazia problemy v praci ,nestacim na nu ,vsetko robim zle a neviem kde robim chybu.je to zodpovedna robota a chyby hned vyplavaju na povrch ,denno.denne pocuvam kritiku a aj ked ropbim vsetko tak ako treba ,vacsinou to vypali zle. kolegom sa vyhybam ,lebo viem ze ma neberu ako rovnocenneho ,chcel by som robit nieco ine ale nemam nic v dnesnych casoch je byt bez roboty zle. kazdy den si davam predsavzatie ze neurobim chybu ,ale som na ne ako magnet .stve ma to a zaroven sa bojim a trapim sa ,ze raz mi povedia ze si mozem zbalit veci a ist . ale na druhej strane ma pre tieto pocity tam chodim z odporom .

ked skončim so životom nebude ma mať už kto ani čo trápiť , čo by sa mi mohlo ešte stať horšie? Nech sa snažim ako chcem aj tak sa so životom neviem zmieriť .

.... ked skončim so životom nebude ma mať už kto ani čo trápiť. Odkial beriete istotu, ze zivot skonci po tom, o com si myslite, ze je skoncovanie so zivotom? Rozpravali ste sa uz s clovekom, ktory prezil koniec? Hlavne s takym, ktory si ten koniec chcel privodit sam?

ja sama som to už raz urobila ale prežila som , bolo to pred desiatimi rokmi a odvtedy cele tie roky sa len trápim a už nevladzem dalej bojovať

... raz urobila ale prežila som. A aky cas trvalo to "skoncovanie so zivotom", teda ako dlsho ste boli po smrti?

neviem čo to je byť po smrti

o čom to vlastne píšeme ? myslíte že ma smrť neoslobodí? a prečo nie? možno vy veríte v niečo iné ale ja verím že ma to oslobodí

depka,viem,co to je!liecit sa?treba!ale ked natrafite na lekara,ktoremu sa zdoverite s najtajnejsimi vecami a on ich vyzradi,hoci ste ich hovorili iba jemu,ako sa mate potom vyliecit,ked nemozete takemuto cloveku uz verit?ano mam depku teraz uz aj z psychiatra!lebo lekar,ktotemu otvorim svoje srdce nema moralne pravo povedat nikomu,o com sme hovorili!to je len moj nazor!a striedat jedneho lekara za druhym?dakujem,neprosim!preto ma mozno vela ludi obavy navstivit psychiatra!nemyslite?

Vela veci, co som si tu v diskusii precital, ako by som cital o sebe. O depresiach som vzdy pocuval a myslel si, ze to je zalezitost niekoho ineho, ze ja mam len obcas hadam blbu naladu... ale ked uz energia isla k nule, prisli bolesti v krizoch ci v zatylku, ktore zahadne prichadzali a zahadne mizli, prichadzali slzy uprostred noci, navaly nizkeho tlaku a zachvaty hypochondrie... tak zacal som surfovat po internete. Vdaka manzelke som mal v nej spolocnika, s ktorym som sa mohol kedykolvek rozpravat, to bolo a je pre mna velmi vela.
Ale teraz k tomu podstatnemu: som presvedceny, ze lekari mozu vyrovnat biochemicke reakcie v tele, ze manzelka ci psycholog sa mozu s vami rozpravat, ze orechy a zdrava strava mozu zmiernit uzkostne stavy. Ale pokial clovek sam v sebe nezmeni postoj k veci, ktora spustila alebo vyvolala depresiu, depresia sa bude vracat a tak vsetky tie opatrenia budu len kratkodobe. Aj mne pomaha hlavne pohyb - prechadzky 1 - 2-krat denne po 40 minut s kratkym cca 5-10 minutovym "poklusovym pobehnutim". A k tej zmene postoja to najpodstatnejsie: POMAHA NEMYSLIET!!! To je podla mojej skusenosti to najsilnejsie, co mi pomaha k rovnovahe. Nemysliet ani na depresiu, ani na minulost, ani na buducnost, ocakavat neocakavane, brat a tesit sa z toho, co prinasa pritomnost. Zahodit za hlavu vsetky navody na zivot, na to ako zbohatnut, ako byt zdravy, ako schudnut, ako odvratit to ci ono! Zivot by boli ubohy, keby tvorovia k zivotu potrebovali nosit vo vrecku navod "Ako zit". Zivot je vsak uzasne vymakany az k dokonalosti, ako je vyvazeny a pritom jedoduchy. Komplikovane su len nase myslienky. Ked ich vypneme, zostane nam len navod v nas samych, ktory nosime kdesi vnutri, hadam v srdci, ktory sa prejavuje v podobe intuicie, ci tzv. tretieho oka. Sme napojeni na vyssie vedomie a ked nepremyslame, v kazdej chvili "tu a teraz" presne vieme, co mame urobit, co prospieva nielen nam ale sucasne je v sulade - harmonii s ostatnym svetom. Zacneme sa hyckat v tom, co nam robi dobre... tak som to zacal robit aj ja a pomaha to. Dostavam sa z jamy depresie nahor!!! Je to uzasne :-) Len nezacat zbytocne premyslat, radsej uz potom nieco fyzicky robit alebo si zacvicit. Verte, ze vzdy, v kazdom okamihu viete, co vam spravi dobre. A ked vas to uz napadne, nerobte s tym kompromisy - lebo to su uz zas myslienky, ktore Vas tahaju dole. Myslienky pochybnosti. Niekedy Vas mozno az prekvapi, jednoducha vec, kolko urobi radosti. Napriklad odskocit si namiesto obeda k rieke a sledovat vodu, alebo zavriet si oci na 5 minut a pustit si oblubenu pesnicku...urobte hocico, co citite ze Vas potesi. Urobte to, nech je to hocako blaznive, proti predpisom, proti zvyklostiam. Uz ziadne kompromisy. POMAHA NEMYSLIET! Prvy raz pisem vo svojom zivote do nejakej internetovej diskusie. Citil som, ze mam to urobit. Tak som nad tym radsej nepremyslal a napisal zo srdca co citim. A teraz je mi fajn :-) Som s vami a zelam vsetkym vela trpezlivosti, odvahy byt sebou a rozhodnosti mat sameho seba rad aspon tak, ako mate radi svojich bliznych :-) Ak verite v Božiu pomoc, tak nech Vam v tom Boh pomaha.

Mám podobné myšlienky a pocity ako väčšina z Vás. Môj depresívny stav vyvolal môj manžel, ktorý mi po 29-tich rokoch manželstva oznámil, že nás už nič nespája, že sme úplne odlišní, že nechce so mnou žiť. Odišiel a žije sám /možno/. Tento stav už trvá 4 mesiace, domov chodí iba so špinavým prádlom, neprespáva doma, hneď odchádza. Finančne od neho závisím, lebo som t.č. bez práce. Deti sú dospelé, žijú si svoj život, sú ďaleko odo mňa - v zahraničí. Mňa najviac ničí samota. Žijem bez smiechu, radosti, bez šťastia, iba v smútku... Nedarí sa mi zamestnať, veľmi sa snažím, ale márne. Medzi ľudí sa mi vôbec nechce, bývam na dedine a predpokladám, že už susedia vedia, že manžel ma opustil a čaká ma rozvod. Počas celého manželstva robil kariéru, on je šťastný, spokojný, úspešný, zdravý. Ja som bola tá hlupaňa, čo sa starala o všetko, deti, domácnosť, úrady, vytvárala mu ideálne podmienky na sebarealizáciu. Stále nás zanedbával, nemal na nás čas. 10 rokov dochádzal za prácou a často bol aj na zahraničných služobkách. Tam to všetko začalo... Neviem, prečo ma to tak bolí, nikdy iný nebol. Myslel vždy iba na seba a mal iba seba rád. Samota je veľmi zlá, neviem, ako zvládnem môj ďalší život a hlavne rozvod. Tiež by som tu najradšej nebola, ale myslím na moje deti a rodičov. Ich by to veľmi trápilo a zarmútilo. Chcem ďalej bojovať s osudom, chcem tento boj vyhrať, chcem sa ešte v živote veľa smiať a chcem byť šťastná... držím palce aj Vám, všetkým, veľa šťastia...

chcem vam povedat ze aja mam depresiju ale mal som silnu teras mam slabsu furt pijem vodu berem lijeki propranolol pomaha chcem sa dioznat cistoho vidzem stej depresiju preco to je srdce citim jak mi bije do chrudnika

mam depresiu a nevem co ju vyvolalo ..vsetko sa mi miesa vsetko do kopy moj priatel aj ked ho milujem ale mam zmiesane pocity nevem s coho . Myslim na mojho priatela ale aj na mojho kamarat ktoreho mam rada ako brata ale prerusila som snim kontakty lebo milujem svojho priatela a nikdy neprestanem len nechapem tie moje zmiesane emocie lasky a smutku a kus stastia vsetko sa mi pletie . Mam problemy aj v rodine ale niie az take velke skor ma trapy co mije myslite ze mam navstivit doktora a predpisat si nejake lieky naozaj mi je zle a trasiem sa a asi sa uz s toho zblaznim

ludia uz si to konecne uvedomte, depka sa neda vyliecit, bud si budete pirulami alebo vselijakymi terapiami potlacovat resp. zmiernovat jej priznaky, alebo ju radikalnym rezom ukoncite, sposob nech si kazdy vybere podla svojich schopnosti a/alebo moznosti.

dobrý deň, ja by som sa chcela zdôveriť, tiež som začala trpieť depresiami 1x z živote mam 24 rokov, doteraz som to nezažila, asi preto, lebo som nemala problémy a mala vela aktivít, ale teraz končím vysokú školu mám za sebou prvé štátnice a tie mi zobrali 10 rokov zo života, schudla som v priebehu 2och týzdňov skoro 5 kíl a to aj predtým som bola dosť chudá a po tých státniciach ako som sa zbadala v zrkadle tak som si všimla, ze sa mi zacali dosť viditeľne rysovať krcové žily na nohach, ja viem, žo to znie hlupo, ale ja som uz absolvovala operaciu a teraz to vyzera este horsie ako predtým, a mne to zacalo byt hrozne luto, ze v takom veku sa mi to muselo stat a stale nad tym premyslam zacala som byt hrozne hypochondricka az posadnuta stale myslim, na to, ze mam krcove zily, a ze v lete to kazdy uvidi, a ze mam chorobu, ktoru nechcem a nechutí mi jest a neviem spat a kazdy den placem, mam pred sebou este statnice, ale som uplne psychicky znicena niekedy sa mi nechce ani zit, chytaju ma navali uzkosti a zacala som uz aj brat antidepresiva a stale si vycitam ako ma mohla taka vec uplne psychicky znicit... neznasam pohlad do zrkadla, stale tam vidim len svoje krcovite nohy a prestala som sa o seba starat a v noci sa budim zaliata potom a tiez niekedy ma napada, ze uz nie je na co sa v zivote tesit, ze tam v buducnosti ma cakaju len problemy a choroby a ze na to nemam silu, tiez ma niekedy napada, ze keby sa nieco stalo napriklad nejaka katastrofa pri ktorej by som mala umriet tak by to bola pre mna ulava a tiez ked sa zamyslim, ze mam pre koho zit, ale ja sama neviem vydrzat so sebou... myslim dookola na to iste ako sa to stalo co mohlo byt inak, lutujem operaciu na ktoru som sa dala a teraz sa neviem rozhodnut ci ist na dalsiu operaciu a potom sa prichytim, ze za cely den som nic nerobila len myslela na svoje krcove zily... a to sa deje den co den a ma to depta... myslim, ze to je nevyriesitelny problem a nemala by so na neho mysliet, ale kedze je to vyditelne tak na to neviem skratna nemysliet ked to vidim a citim a pritom viem, ze to je hlupost sa kvoli tomu tak trapit, ale mna v zivvote nikdy nic tak nezdeptalo ako toto, ze to mam a ze to nechcem a je to zacarovany kruh, nejem, nespim a sklucujujem sa a tym padom sa aj fyzicky citim este horsie a zily mi stale vidno viac a viac, aa asi som sebecka neviem co ja v zivote skutocne dolezite zeny su zamerane na vonkajsiu krasu aj ja som bola a neviem ako sa s tym vyrovnat, ze nieco take je sucast mna a ze mozem cakat, ze sa to bude zhorsovat... myslim, ze v zivote nie je nic tazsie ako prijat svoje telo take ake je a prijat problemy, ktore nastali a ktore nezmenime stale mysliet na nieco co nezmenime nas len znici, ale ja tomu nerozumiem, ze toto som ja, ze toto je naozaj zmysel mojho zivota, ze chcem vyzerat dobre a nemam na tele ziadnu chybicku, ved to sa ani neda, len ja myslim, na to, ze preco to tak musi byt, je to hlupe ja viem a naozaj sa citim byt nestastna

cau lidi stal seme problem sem profesoonalni sportovec obel sem pul sveta jednoho dne sem vyskousel mariuhanu jeto tyden a neco udelalo to name sok vtele odvezlame sanytka rozbusiloseme srce a doted pocituju uskost vsobe takovou depresiju strasneme tovadi pres den su v pohode jaks taks ale jak pride noc mam fakt hodne slabe chvilky kazdýden trenuju poma***o ale necitim se dobre cetl sem ze mariuhana muze udelat docasnou psichozu mozna se steho zachvilu dostanu ale nikomu nepreji zadne podivne pocity jeto horsi nez zlomena ruka lituju teho ze sem to strcil do huby nikdy nekurte mariuhanu mozna sem citliví ale neni nejaky caj ja su hodne pres caje pomohlo me to na hubnuti atak dekuji a preji hlavne cistou mysl

Ahojte volám sa Ondrej a pred 3 rokmi u mťa vypukla chronická úzkosť spojená z depkou. Bral som Cipralex antidepresíva asi rok. Teraz už žijem 2 roky bez nich. A vravím Vám všetkým dá sa to! Ale chce to obetovať tomu čas, a vôľu. Najúčinnejšie je cvičenie, príroda a hlavne aeróbne športy, beh, korčuľovanie, lyžovanie atď. a kamaráti alebo rodina.Ja v rodine moc oporu nemám ,našiel som si kamarátov. Všetko musí byť pravidelné. Pohyb a čerstvý vzduch musí byť každý deň. Tréning ako taký napr hodinový aspoň 4 krát do týždňa! Ľuďom z dlhodobou depkou alebo úzkosťamy to zaručene pomôže! Je dobré si dať pred začiatkom tejto tréningovej terapie nejakú očistu tela. Všetko o potravinách hore platí a ešte by som dodal dôležité sú aj Omega 3 mastné kyseliny.(Mäso lososa) Všetky vitamíny sa snažte do tela dostávať prirodzenými potravinami. Na raňajky, ovsenné vločky a iné cereálie. Žiadne tesco čokoládové ale prírodné s jogurtom. Toto všetko vám pomôže zlepšiť výrobu serotonínu na telesnej báze.To všetko je ale nanič ak nevyhľadáte psychoterapeuta, ktorý vás bude sprevádzať po psychickej stránke, pretože náš problém je hlavne psychický. Dokonca myslím že prvých 20 návštev hradí poisťovňa. Antidepresíva sú len na začiatok pre akútne prípady.Chronických pacientov neriešia.Je to ťažke skombinovať každodenný život, prácu, kamarátov, školu a iné so starostlivosťou o svoju psichyku, ale treba sa zmieriť s tým že túto chorobu máte a povedať si že tak ako aj cukrovkár chodí na inzulín alebo reumatik chodí na rehabilitácie a má upravenú stravu, my máme túto chorobu a tá si vyžaduje liečbu. Máte na to právo, ukrátiť kamarátov, kariéru a rodinu o trochu času denne a stravovať sa individuálne. Čím viac sa budete tomuto venovať tým viac potlačíte svoju depresiu! Niekto je na vozíčku a nič s tým nevie urobiť. Vy musíte iba cvičiť, zdravo jesť ,relaxovať, a pracovať na svojej psychike, čo sú vlastne aj výsady a snahy bežných úspešných zdravých ľudí. Veľa šťastia! A nezabúdajte, nieste sa mi a vaše zdravie a štastie čaká len na vašu snahu!

Ahoj, já se léčim na deprese uz nejakou dobu.
A po nejake dobe me omrzelo brat antidepresiva.
Zacala jsem k tomu pristupovat vic prirodni cestou- behat, cvicit, jist dobre, a bylinky na uklidneni atd
Ted uzivam tohle treba <a href="https://drkh.cz/produkt/tranqil/">drkh.cz</a>
a postupem casu se to nejak zaclo zvladat, ale neni to nic lehkyho no...hodne stesti vsem

Podľa môjho názoru by ste určite mali vyskúšať Ashwagandha BIO tablety. Obsahujú silný extrakt ženšenu, ktorý pomáha na zlepšenie úzkosi, depresie, zníženie stresu. Objednávala som z tejto stránky <a href="https://www.stimulant.sk/kategoria/serotonin-dopamin-guajacuran-dobra-nalada-energia-stastie/ashwagandha-bio-predaj-asvaganda-tablety-super-cena/">www.stimulant.sk</a> . Ja osobne som Ashwagandha tablety užívala vyše 5 mesiacov. Už po prvom mesiaci som cítila veľké zlepšenie, po piatom mesiaci som sa už opäť dokázala radovať aj z maličkostí. Odporúčam ho vyskúšať všetkým ktorý trpia depresiou, úzkosťou a stresom a chcú s tým bojovať.